I Lived

Eniesa alebo hudba z krajín tajomných

"Luke, počuj," zastavila som ho pred odchodom odo mňa. Doriti, prečo to robím? Mala by som sa od neho držať ďalej. Čo to rozprávam? Veď som pred nimi prestala utekať už dávno. A páči sa mi to. "Dneska bude v čajovni jeden taký koncert..."

"Aký?" zaujímal sa zvedavo. Bolo na ňom vidno, že sa teší a ani nevie na čo. Môžem však povedať, že sa mu to bude páčiť.

"Jedna taká speváčka. Veľmi pekná. Spieva také prírodné veci, po elfsky a svahilsky tuším. Naživo je úplne úžasná, aj keď sa na ňu nedá pozerať. Spieva krásne."

"Je pekná, ale nedá sa na ňu pozerať?" čudoval sa.

"Áno," zasmiala som sa. "Robí také grimasy... Každopádne Calumovi by sa to mohlo páčiť..."

"Čo by sa mi mohlo páčiť?" skočil k nám do debaty. Ako vždy sme na školskej chodbe. Ja sa opieram chrbtom o skrinky za mnou, Luke zasa z boku na jednej nohe a Calum stojí s rukami v predný vreckách čiernych gatí.

"A mohol by si zavolať Caitlyn. Connor berie Matta..."

"Hmm, skúsiť to môžem," pokýval hlavou. "Caitlyn!" zvolal a hneď sa za ňou otočil v snahe ju dobehnúť. Kľúd, Cal, prešla len tri kroky. Ale páči sa mi, že keď niekto vysloví jej meno v jeho prítomnosti, tak sa mu rozžiaria oči a usmieva sa. Držím mu palce, pretože Caitlyn je bojazlivá a radšej si ľudí drží od tela. Ako ja kedysi. Len podľa mňa má k tomu iný dôvod. A to o dosť horší.

"To bolo jednoduché," povedala som. "Je to o siedmej. A dajú sa tam potom kúpiť jej cédečká."

"A povieš mi ako sa volá?"

"Nie, to je prekvapenie."

- - - - - - - - - - - -

Keby bolo na mne tak beriem celú partiu, ale nie je to tam také veľké a určite tam nebudeme sami. Jedného dňa darujem Amelií cédéčká a ostatných to možno ani nezaujíma.

Matt vyzdvihol Connora na motorke. Tá predstava ako sa ho musel Connor držať okolo pása. Zaujímalo by ma ako sa pri tom cítil. Vlastne jeden aj druhý. Nebolo im to nepríjemné? Alebo sa im to skôr páčilo? Ja by som sa priklonila k tej prvej možnosti, pretože to je medzi nimi teraz divné... Také akoby napäté či hanblivé.

A my štyria sme sedeli v aute s Lukom na čele. Caitlyn býva dosť od mesta. Ale majú tam aspoň ticho a jej kôň má tak pokoj od klaksónov a hlučnej premávky. Calum ju vraj musel dlho prehovárať. Vraj sa bude otec hnevať. A bude sa hnevať ešte viac, keď nepríde načas. Tak prečo vlastne išla? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Chcela sa baviť, byť preč z domu. Keby bolo na nej tak sa zbalí a odíde preč ďaleko odtiaľto.

Podľa mňa mu, teda otcovi, ani nepovedala, že niekam išla, pretože z domu išla príliš vykrádačským spôsobom. A príliš sa obzerala. Ťahala si dlhé rukávy a žmolila ich v rukách. Bála sa.

Ako veľmi sa bála toho, čo sa stane potom.

Bolo mi jej ľúto.

Keď si sadla medzi nás a pozdravila s jemný úsmevom, videla som na Calumovi, že by ju hneď aj objal, ale Caitlyn nemá rada dotyky cudzích ľudí. A to sme my, Calum, hocikto...

A sme tu!

Hneď ako sme vošli, tak tu bolo plno ľudí. Našťastie nás Connor s Mattom už čakali a držali miesto; a videla som ako sa Connor usmieva. Potom si nás všimol a išli sme za nimi. Connora som musela tesno objať, pretože sme spolu dávno nič nepodnikli. Viem, že je to moja vina.

"Zdravím, vybrali ste si?" prišla vysmiata majiteľka. Na stole sú jedálne lístky, v tomto prípade obsahujú iba tekutiny, ktoré vyzerajú ako staré fotoalbumy zo svadieb. Teda aspoň moji rodičia také majú. A sú asi o polku menšie.