I Lived

Never Be

We won't wait for tomorrow

It's too late, we don't follow

———————————————

Moje motto je:  ži, akoby si mal večer zomrieť. A keďže neviem kedy presne zomriem, nič si nenechávam na poslednú chvíľu.  

Verím v Boha a to aký osud mi dal niečo určite znamená. On však ale nevedel, aká budem. Či sa rozhodnem byť kvôli tomu smutná alebo prežijem každý moment. Dal mi možnosť byť iná. Ale zvyšok som musela zvládnuť sama.

Ak chce človek niečo dokázať, musí zabudnúť na ľudí s poznámkami: "Nerob to, je to blbosť!" alebo "Čo to robí?" a všetky tie vety s posmievaním. Ale Ľudia to robia, pretože závidia. Závidia niekomu lepší nápad. Závidia, že sa snaží niečo dokázať. A nechcú, aby sa im to podarilo (pre vlastný prospech.) Pretože sa boja, že nebudú na vrchu. 

A ja sa nevzdám ani keď neviem ako to všetko urobím. Vzdať sa môžem až po pár dní, keď sa to nikam nepohne, lenže ak by som sa vzdala tak by som nevedela, že by sa to hneď potom začalo hýbať. The moment you are ready to quit is usually the moment right before a miracle happens. So don't give up.

A potom teda príde človek ako ja a povie: "Pozerajte sa!" 

——————————

(V deň, keď sa objavil Matt) Po matike:

Prechádzala som sa po chodbách školy, keď bola prestávka. Sama. Už mi to prišlo aj čudné byť bez nich. Ale Luke s Mattom museli ostať v triede, Connora zabavali jeho kamaráti, Ashton s Michaelom zmizli a keď som ostala s Calumom, tak ma vôbec nevnímal. Teda zo začiatku hej, ale potom zrazu zastavil a odišiel.

Tak som znova sama, ale je to dobrý pocit. Akoby som sa vrátila v čase a som to iba ja.

Ale potom som uvidela Haley a vrátila som sa do reality. Opierala sa o skrinky a pozerala sa na okoloidúcich chalanov. Nebol to obyčajný pohľad, ale skôr akoby ich chcela zjesť. Teda pri tých pekných. Pri tých škaredých iba ohrnula nos a niečo si zašomrala. Prišlo mi to celkom zábavné.

A potom ma niečo napadlo. Trocha som zaváhala, pretože ak sa to podarí tak možno budeme aj kamarátky no a... Čo blázniš, Cassie? Haley nemá srdce!

Išla som teda k nej. Postavila som sa vedľa nej a čakala som, či si ma všimne, pretože očividne je dosť zaneprázdnená. Keď sa aj po minúte neozývala, tak som začala ja. "Haley si hľadá chlapa?" 

"Čo? Áno!" Ona sa mykla a vystrašene sa na mňa pozrela. "Teda nie, nie. Rozhodne nie!"

Prečo klame, keď všetci vieme, aká je? Každopádne mňa neoklame. Veď už povedala áno. A vidím to na nej, úplne slintá.

"Chceš niekoho na dlhodobý vzťah alebo niečo na jednu noc? Alebo niečo v strede?" začala som, keď sa k ničomu nemala.

"Cassie, o čo ti ide?" 

Prevrátila som oči. "Snažím sa byť milá, pretože prečo by som mala byť zlá na niekoho.." očami som si ju premerala, pretože mi nenapadlo slovo, "kto ma nepozná?" Už som spomínala, že bola troška zlá? Poznámky mala hlavne k farebným vlasom. A ako vidíte, nezastavilo ma to. 

"Snažíš sa mi pomôcť aj po tom všetkom, čo som ti urobila?" nechápavo sa opýtala. Teraz som mala pocit, že jej to prišlo ľúto. 

"Na to som už zabudla," mávla som rukou. Nezabudla, ale nechcem žiť v minulosti. Mala by som zabudnúť na všetko, čo som nechcela(kamarátov hlavne) a začať nový život. Je to sebecké, ale keď sa snažím pomáhať tak ani nie. Úprimne, ani neviem, čo robím.