Cassie, dievča s farebnými vlasmi, dievča bez kamarátov, objavili rakovinu, keď mala 12 rokov. Cassie nikdy nemrhala svojím časom na zbytočné veci. Nikdy sa príliš veľa neučila, do 15 iba skúšala nové veci, potom začala cestovať a kvôli tomu vynechá...
Po siedmej hodine sme išli na obed a nejako sme sa pozabudli a ostali sme tam sedieť hodinu. Konkrétne ja s Lukom. Všetci ostatní postupne odbúdali. Viete si to predstaviť? Prázdna jedáleň, len my dvaja ako sa rozpravame a následne smejeme na veciach z minulosti.
"Čo je dnes za deň?" spýtala som sa, keď som nad tým už rozmýšľala.
"Hmmm streda." Tiež sa zamyslel a zahľadel sa pri tom nad okienko, kde vydávajú teplú stravu.
"Chcem ti niečo ukázať," oznámila som mu, hoci som si tým činom nebola celkom istá. No aj tak som sa postavila nech ma nasleduje.
Museli sme prejsť z jedálne, čo je vlastne vedľajšia budova, do hlavnej budovy školy cez zadný vchod a potom dlhou chodbou až na koniec druhého poschodia, kde sa nachádza hudobná sála a učebňa chémie. A my sme vošli dvojkrídlovými dverami do hudobky.
Hneď na vchode som vošla do prvého radu vľavo, až na samý koniec červených kresiel. Sadla som si nie na to kreslo, ale na zem a oprela sa o drevenú stenu. Luke sa na mňa divne pozrel a potom si sadol aj on : "Čo tu robíme?"
"Čakáme."
"Na čo?"
"Na koncert." Už nemôžem cúvnuť.
"Tu bude niekto hrať?" zdvihol obočie a palcom ukázal na javisko. "A prečo tu nie je žiadne obecenstvo?"
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
"Dozvieš sa," uškrnula som sa. "A pochopíš."
Alebo sa možno neukážu.
V momente, kedy ma začali prenasledovať tie myšlienky, som spoza operadla videla ako dvadsaťštyri-ročný mladík ťahá kufor veľkosti najväčšieho bubna v zostave. Traja mu pomáhali. Luke sa vystrčil tiež, aby vedel, čo sa deje.
"To je... Náš triedny? A tréner? So školníkom? Kto je ten štvrtý?" vymenoval štvorčlennú skupinu. Náš tréner v pozícii hlavneho speváka, pán Peat držal elektrickú gitaru, chudý blonďatý školník bassgitaru no a ten štvrtý sedel za bum bum bubnami.
"To je autobusár. Chodím s ním na farmu s Ameliou cez víkend."
"To je zostava," zasmial sa a pokrútil hlavou zo strany na stranu. Bolo mi divné, že nič iné na nich nepovedal. Asi čakal na ich výkon. To sa mi páči. Komentovať a kritizovať bude až keď si ich vypočuje.
"Ale ide im to!" bránila som ich. "Už veľakrát som sa im chcela ukázať, že o nich viem a že ich podporujem ako nambr van fanúšik. Ale neviem si predstaviť, čo sa stane potom. Budú sa hanbiť za každým, keď ma uvidia? Vyhrešia ma hneď potom, lebo sa budú cítiť zahanbene? To by mi bolo jedno. Asi. Alebo si budú chcieť vypočuť názory, že čo je na tom dobré a čo zlé, či môžu takto pokračovať," šepkala som. "Neviem si predstaviť nasledky."
"Takže o tebe nevedia?"
"Som si stopercentne istá, že o mne nevedia." Pretože Peat by mal nejakú pripomienku a pýtal by sa na názor. Alebo ma necháva v tom. Ale nechápem, aký by to malo význam. Takže určite o tom nevie.
