Nebezpečná láska

44 časť

Ostala som doma sama. To ticho je priam úžasne. Poupratovala som a počkala na Austina. Dúfam, že sa nám podarí porozprávať. Bola už noc a stále nič. Chcela som to vzdať, keď sa otvorili dvere a v nich Austin opäť opity. 

"Ešte n-nespíš?" spýtal sa zo zdvihnutým obočím. 

"Nie. Poď ku mne, porozprávame sa." usmiala som sa a na moje prekvapenie poslúchol. Sadol si vedľa mňa, pobozkal ma na čelo a oprel sa o gauč. 

"Prečo mi to robíš? Prečo si sa takto zmenil?" povedala som jemne a cítila som slzy na lícach. 

"Toto som ja." povedal ako keby sa nič nedialo. 

"Nie, ty takýto chceš byť. Čakám ťa celý deň a ty prichádzaš v noci. Chceš v tomto pokračovať? Chceš aby ti raz dcéra zavolala a pýtala sa kde si? Toto chceš?" hovorila som cez plač. 

"Čo mám celý deň sedieť doma a počúvať ako reve tvoje dieťa?" ledva zo seba vykoktal. 

Tvoje dieťa  vrtalo mi to v hlave. Postavila som sa a išla do spálne no v polke obývačky som sa otočila, pozrela som sa mu do očí a hľadala náznak, že to tak nemyslel.

"To myslíš vážne?" spýtala som sa cez slzy. 

"Vyzerám, že žartujem?" spýtal sa ma s vážnou tvárou.

Z hlboka som sa nadýchla, zosunula som si prsteň z ruky a položila ho na stôl pred neho. Bez slov som sa otočila a išla do spálne. Z pod postele som vybrala kufor a začala si baliť veci. Nemôžem tomu uveriť, že povedal to čo povedal. Otvorili sa dvere a Austin na mňa hľadel ako keby mu to ešte nedocvaklo.

"Čo robíš?" spýtal sa nahnevane.

"Balím sa."

"Nikam nejdeš." povedal a v tom som pocítila ostrú, štipľavú bolesť. Chytila som si to miesto, kde ma udrel a pozrela som sa naňho zo slznami.

Išla som do kúpeľne a zamkla sa. Podišla som k zrkadlu, pozrela som sa na seba a chytila som sa za hlavu. Zosypala som sa na zem a začala es´šte viac plakať. Po pár minútach som sa ako tak ukľúdnila a vyšla z kúpeľne. Austin sedel na posteli a pozeral do zeme. Takéhoto ho nepoznám.

"Poď si ľahnúť." povedal, obyšiel posteľ a ľahol si. Spravila som ako žiadal a zaspala som.

Ráno 

Zobudil ma Austinov hlas, kedď s niekym volal. Vyšiel z kúpeľne a odišiel. Po chvíľke som počula buchnutie dverí. Postavila som sa, podišla ku skrini a prezliekla sa. Dobalila som si veci a pomaly šla dole po schodoch. Odfotila som sa aj s modrinou pod okom a vytlačila to. Zobrala som kúsok papiera a premýšlala čo napíšem.

Ani si len nevieš predstaviť ako mi to trhá srdce. Boli sme taký šťastný a to všetko si mávnutim ruky zahodil. Včera si mi blížil ako nikdy pred tým. Nie tou fackou, ale slovami TVOJE DIEŤA. Pokiaľ sa nemýlim tak práve TY si ten čo ma prehováral aby som si nechala NAŠE DIEŤA. Tu je posledná fotka, asi takto to vyzerá po včerajšku. Toto si dokázal spôsobiť. Ak ti príde čo si spravil a budeš mať záujem vidieť Madison daj vedieť.        

Nechala papier aj s fotkou na stole a vyšla z bytu. Nastúpila som do auta a pomaly išla do domu, kde ma čaká Madison .. môj domov.

Nová časť :) dúfam, že sa vám časť páči. Ďakujem za všetky vote & komenty veľmi ma to potešilo. Čo poviete ako sa to skomplikovalo. Myslíte si, že si to uvedomí a zmení sa alebo to bude ignorovať? Názory mi kľúdne napíšte.