Nebezpečná láska

8. časť

"Pretože?" zvýšila som trošku hlas.

"Proste nie som nato zvyknutý. Doteraz ma každý poznal a ty? Ty nie." ako to môže niekoho hnevať? Podla mňa niesom jediná. Celý čas čo to hovoril som mu videla v očiach smútok. 

"Ja ťa rada spoznám, ak mi to dovolíš." dúfam, že ma neodmietne.

"Budem rád." smútok z jeho hlasu prešiel a venoval mi letmý úsmev. 

Pocítila som ako mi vo vrecku vybruje telefón. Mama? 

"ano mami? Čo sa deje?" opýtala som sa jej a hneď sa mi ozvala.

"Becky? Becky, kde si?" takúto stresujúcu som ju už dlho nepočula.

"Poď prosím rýchlo domov."nestihla som jej poriadne ani odpovedať na prvú otázku a v tom začala ďalej pokračovať. Už viem, že sa niečo deje.

"Mami čo sa deje?Dobre už som na ceste." povedala som nervózne a mama ma zrušila. 

"Čo sa stalo? Ja... Nerozumel som čo si hovorila." Austin ma vytrhol z myšlienok a ja som sa musela nad ním zasmiať.

"To bola Slovenčina, môj rodný jazyk." mrkla som na ňho a pokračovala. "Musím ísť domov niečo sa stalo." povedala som zo strachom a postavila som sa.

"Odprevadím ťa." povedal a ja som len prikývla. 

Boli sme pred domom, rozlúčili sme sa a vošla som dovnútra. "Mamíííí som doma, kde si?" kričala som po celom dome a vošla do obývačky, kde som skoro odpadla.Nad mamou stál nejaký muž a pod krkom jej držal nôž. Kto to je? Čo tu robí a čo vlatne chce? 

"Raz príde situácia, keď sa budeš musieť správať ako iné deti, preto tieto cvičenia."  zrazu mi v hlave behal hlas čo mi hovorieval otec.

Od 5 rokoch som cvičila bojové umenia. Na moje 17 narodeniny mi toto otec povedal, odvtedy mi to stále behá po rozume.

"Ale no Becky, že?" prihovoril sa mi. Nezmohla som sa ani na jediné slovo a len som prikývla. 

Pomaly sa ku mne približoval a ja som začala cúvať. Pri kuchynských dverách som sa otočila a chcela zavrieť dvere, keď mi v tom chytil ruky a pri prsiach prekrížil. Bola som k nemu otočená chrbtom a premýšlala čo mám urobiť. Otočila som zápästia smerom von, panvou sa odrazila a spadla na zem. Nikdy mi to nešlo. Pod linkou som si všimla zbraň. My máme doma zbraň? Začína ma to všetko ešte viac desiť. Zobrala som ju a skovala po tročko, postavila a šla za mamou. 

Pomaly som ju rozvezovala, keď som ho zbadala pri dverách. Mal v ramene zabodnutý nôž. Postavila som aj s mamou a on len kýval s hlavou do strán.

"To som spravila ja?" zo strachom som sa spýtala. Začal si vyberať nôž z ramena a pustil ho na zem. 

"Fúúúúj to je nechutne." precedila som pomedzi zuby a on si nabil zbraň, takže aj on ma. Uvidíme, že kto s koho

Tak tu je ďaľšia časť :) dúfam, že sa vám páči :) Čo myslíte ako to dopadne ? Uvidíte v ďaľšej časti.