Nebezpečná láska

72. časť

Ahojte, ospravedlňujem sa, že neskôr, ale vôbec som nevedela čo pridať. Rozmýšľam že bude ešte pár časti a pomaly to ukončím. Chystám pre vás nový príbeh, ktorý dúfam, ze bude mať tiež takýto úspech.

Príjemné čítanie.

Ráno som sa prebudila skôr ako zvyčajne. Vošla som do kúpeľne a prezliekla sa. Zišla som dole schodmi, pozrela sa na štuplov, ktorí ešte spali. Spravila som raňajky a išla nakŕmiť chlapcov.

"Dobré ráno princezná." Pobozkala som Madison na čelo. Zobrala som Grace a pomaly ju nakŕmila.

"Poď papať." Povedala som Madison a išla s dievčatami do kuchyne.

"Dobré ráno láska." Počula som medzi dverami.

"Aj tebe." Položila som Grace do sedačky a išla po chlapcov, aby sme boli všetci spolu.

Rastú ako z vody. Začínajú byť veľmi pozorný, na deti je to priam až nezvyčajné v ich veku.

Neskôr

"No tak decká, nestihneme školu ani prácu." Kričala som po byte.

Od kedy začali chodiť do školy je to na zbláznenie. Austin sa začal opäť venovať hudbe a ja stylingu. Chcela by som byť raz ako mama. Slávna a uznávaná módna návrhárka.

"Mami, Paul mi zas berie veci." Kričal Thomas.

"Tak si zober niečo iné a poďte už." Povedala som rázne.

O necelé dve minúty všetci štyria utekali do auta.  "Nezhoďte si mamu." Pomyslela som si. Niekedy sa z nich zbláznim, ale ľúbim ich nadovšetko.

Prišla som do práce, otvorila dvere od kancelárie a uvidela tú kopu papierov. To snáď nie je pravda. Znovu to isté. Niekto ma tu evidentne nemá rád. Za mesiac by mala byť najväčšia módna prehliadka, ale ja sa už druhý deň zaoberám papiermy. Určite za to môže Elie. Neznáša má od prvého dňa a dôvod? Neznámy. Stála som medzi dverami a pozerala čo ma znova čaká, keď som v tom počula riaditeľa.

"Dúfam, že to zvládnete." Počula som pri uchu.

"Dúfala som, že budem o pár poschodí nižšie pri látkach, strojoch a pracovať na módnej prehliadke." Povedala som rázne.

"Tu vás potrebujeme viacej, toto vám ide lepšie."

"Pretože to povedala Elie? Robím tu už dva roky a vy ste mi stále nedal šancu dokázať vám opak." Jemne som skríkla.  Odpovede som sa nedočkala, otočil sa a odišiel.

Začala som pozerať všetky tie papiere. Samé nezmysli. Zobrala som kabelku a rozhodla sa ísť za Austinom. Na dverách som nechala odkaz končím. Prečo by som nemohla dať najavo čo je vo mne?

"Ahoj." Pozdravila som Austina a sadla si na gauč.

"Ahoj, čo sa deje?" Pobozkal ma a sadol si vedľa mňa.

Všetko som mu povedala a premýšľala,  čo budem ďalej robiť.

"Myslíš si, že by si to zvládla do mesiaca?" Spýtal sa ma.

"Samozrejme, keby som dokázala zohnať miesto a aspoň dve ďalšie krajčírki tak to zvládnem aj skôr." Povedala som bez pochýb.

"Poznám dve veľmi dobré krajčírki." Ozval sa Austinov kamarát. Stále si neviem zapamätať ako sa volá.

"Neďaleko je opustená budova, ktorá sa predáva, z toho keď spravíme menší módny dom by sa to dalo." Pokračoval Austin.

"Vedel by si sa ich spýtať či by som mohla s nimi počítať? Na začiatok by mali 1 200€ a postupne ak nebudú žiadne problémy im pôjde plat vyššie. Idem sa pozrieť na tú budovu, či je tam číslo a keď nie tak pozriem iné. Ďakujem chalani." Povedala som objala ich a Austinovi som dala ešte pusu.

Stojím pri tej budove, čo mi Austin spomínal. Z vonku vyzerá zachovalá. Má asi tak tri poschodia čo na začiatok úplne stačí. Volala som s tým pánom a vraj by tu mal byť čoskoro. Som taká nedočkavá.

"Dobrý deň. " Pozdravil sa mi starší pán.

"Volali sme spolu ohľadom tejto budovy. Stále platí, že si ju chcete pozrieť?"

"Dobrý deň, áno platí." Usmiala som sa a čakala, kedy mi ju ukáže.

Vošli sme dnu a pomaly mi ju začal ukazovať a vysvetľovať čo a ako. V hlave mi začalo behať ako by to tu celé vyzeralo. Myslím si, že som sa zaľúbila.

"Videli ste všetko. Rozhodnutie je už len na vás." Videla som na ňom, že je nervózny a nebol si istý či to zoberiem.

"Beriem to." Povedala som a hneď som mu vypísala šek. Dostala som kľúče, bola som celá bez seba a opäť som šla za Austinom.

"Gratulujem láska." Povedal Austin a pobozkal ma.

"Dalo by sa, že by k nám zajtra prišli tie krajčírki? Spoznali by sme sa a išli by sme vybrať nejaké látky. No a budúci týždeň by už mohli nastúpiť." Povedala som nedočkavo.

"Dám im vedieť. Máš ženu, ktorá vie čo chce. To sa dnes tak ľahko nevidí." Povedal Jake. Áno konečne viem ako sa volá.

"Ďakujem."

Sedím v obývačke a snažím sa dovolať snáď každému. Maliarom, dizajnérom .. proste všetkým.

"Áno dokonca tohto týždňa by som to chcela mať hotové, aby som už v pondelok mohla pracovať. Samozrejme nebojte sa s peniazmi nebude problém." Rozprávala som s poslednou agentúrou.

"Urobíme všetko preto, aby to bolo dokonca tohto týždňa."

"Veľmi pekne ďakujem, dopočutia." Zložila som a v tom sa otvorili dvere. Decká začali hneď behať po byte a mne šla hlava vybuchnúť.

"Nezabudla si na deti?" Spýtal sa ma zo smiechom otec.

"To už je toľko? Ďakujem, že si ich priviedol. Prepáč mám toho dnes strašne veľa." Povedala som mu a objala ho.

Vyrozprávala som mu celý dnešný deň. Bolo vidieť, že ani on nemá slov.

"Sadni si a zhlboka sa nadýchni. Si šikovná a obaja dobre vieme, že sa ti to podarí." Povedal a pohladil ma po líci.

"Na tú prehliadku si sa prihlásila?" Spýtal sa ma po chvíli. Ako som mohla na to zabudnúť? Zo slzami v očiach som pokrútila hlavou.

"Spravím to, choď sa venovať trochu deťom." Povedal a odišiel.

"Decká čo by ste chceli dnes robiť?" Kričala som po byte aby ma počuli.

"Ísť na pizzu." Skríkli jednohlasne.

"Dobre, šup spraviť si úlohy z naučiť sa, príde ocko a pôjdeme." Pomaly som to neodpovedala a ich nebolo.

Napísala som Austinovi, upratala, skontrolovala deti a išli sme.

"Konečne spia." Povedal Austin a ľahol si ku mne.

"Zvládame to na jednotku." Usmiala som sa a pobozkala ho, pristúpila som sa k nemu bližšie a ani neviem ako zaspala som.

Nová časť, dúfam že sa vám bude páčiť.