Nebezpečná láska

19. časť

Z pohľadu Austina

o mesiac 

Zobudil som sa a spravil som to, čo každý den a už mesiac. Vošiel som do nemocnice a uvidel som lekára. 

"Ako je na tom?" spýtal som sa s nádejou. 

"Už je na tom dobre, z najhoršieho je vonku a pomaly ju budeme prebúdzať zo spánku." povedal a usmial sa.

"To vážne?" zapyšťal som. Doktor prikývol a ja som bol šťastím bez seba.

"Môžem ísť za ňou?" spýtal som sa.

Po mesiaci mi povedal konečne niečo pozitívne. Prikývol a ja som ani na sekundu nezaváhal a šiel za ňou. Sadol som si na stoličku pri jej posteli, chytil ju za ruku a povedal. 

"Becky dostaneš sa z toho, aj doktor to povedal, no musíš byť silná." stále dúfam, že ma počuje a raz mi odpovie. 

Postavil som sa, naklonil som sa nad ňu a pobozkal ju. 

"Becky ľúbim ťa." povedal som, otočil som sa k oknu a otvoril ho, keď som započul. 

"Čím som si to zaslúžila?" spýtala sa. 

Otočil som sa a videl som, ako sa na mňa pozerá. Vybehol som sa chodbu a začal kričať. 

"Doktor... Doktor!" 

Pribehol som späť k Becky a silno ju objal.

Z pohľadu Becky

"Ako sa cítiš?" spýtal sa ma s otáznikmi v očiach.

"Všetko ma boli a hlavne hlava." precedila som cez zuby. 

"Veľmi ma to mrzí." povedal cez slzy. 

"To je v poriadku." povedala som a venovala som mu úsmev. 

Nehnevám sa na ňho, mohla som si zato sama. Prišiel doktor a začal ma vyšetrovať. 

"Ako sa cítite?" spýtal sa ma. 

"Všetko ma bolí a najviac hlava." odpovedala som tichšie. 

"Dobre dáme vám niečo proti bolesti a vy sa hlavne nenamáhajte." povedal a odišiel.

"Čo ti je?" opýtal sa ma ustarostene Austin.

"Ja som to všetko počula. Všetko čo si povedal. Chcela som ti odpovedať no nešlo to." povedala som s vážnosťou. 

Austin sa usmial a potiahol sa za končeky vlasov. 

"Becky?" spýtal sa Justin, ktorý sa objavil vo dverách. 

"Ahoj." pozdravila som a vystrela som náruč, aby ma objal. Neváhal ani na sekundu a priskočil ku mne.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa. 

On je už tretí, ak sa ma to ešte niekto opýta budem kričať. 

"Všetko ju bolí a najviac hlava." povedal za mňa Austin. 

Ďakovne som sa na ňho pozrela a usmiala. 

"Určite pôjdeš čoskoro domov." povedal Justin. 

Vošla sestrička, dala mi tabletky a povedala. 

"Je mi to ľúto, ale pacientka potrebuje odpočívať." na každé slovo kládla dôraz. 

Chalani sa postavili, dali mi letmé bozky na líce a odišli. Uvoľnila som sa, zapila tabletky a zavrela som oči. Po chvíľke som zaspala. 

Tak ďaľšia časť :) prepáčte, že je taká krátka ale nič ma nenapadlo :( no slubujem, že 20 časť bude mega dlha ;) dúfam, že sa vám časi páčia a koment & vote by ma potešil :)