Nebezpečná láska

75. časť

Najprv sa chcem ospravedlniť, že som dlho nič nepridala. Sľúbila som Vám, že budem častejšie písať, ale žiaľ vždy mi do toho niečo prišlo. 

Ráno som sa zobudila na ten odporný budík. Vybrala som prvú vec čo som chytila a obliekla sa. Mám toho tak veľa, že nemám náladu stáť pol hodinu pred skriňou. Vyšla som z domu naštartovala auto a vybrala sa do roboty. 

"Ahojte." Pozdravila som baby.

"Ahoj." Odpovedali zborovo. 

Pozerali sme si plány, návrhy, ktoré sme ešte trochu prerobili. Všetko musí vyzerať rozprávkovo. 

"Čo tak uzavrieť prehliadku svadobnými šatami?" Navrhla Mia.

"To by bolo super." Súhlasila som.

"Môžeme ju spraviť v tvare spoločenských šiat a nakoniec dať svadobné." Navrhla Faith.

Prikývla som na znak súhlasu. Rozdelili sme si návrhy a pomaly sa do toho pustili. Budeme mať ešte čo robiť. 

"Baby, počkajte ešte." Povedala som zamyslene

"Chýbajú nám modelky." Chytila som sa za hlavu. Ako som mohla zabudnúť na najdôležitejšiu vec? 

"Takže ešte nešijeme a ideme hľadať." Mia brala vždy všetko pozitívne. 

"Dáme inzerát a snáď sa niekto zastaví."

"Daj tam dnešný a zajtrajší dátum." To by malo stačiť.

"Nezáleží či bude modelka alebo moletka. Jednoducho žena, ktorá dokáže chodiť na podpätkoch." Zasmiala som sa.

"Tak čo teraz?" 

"Ideme na kávu od rána som žiadnu nemala a dokonca ani nič nejedla." Môj žalúdok sa začínal ozývať.

"Súhlasím dala som tam číslo, takže keby niečo iba zavolajú." Faith s tým žiadny problém nemala.

"Tri krát latté a tri krát jahodový koláč vás poprosím."

"Hneď to bude." 

"Myslíte si, že si to niekto všimne? Alebo sa ozve?" Začala som mať strach.

"Nech sa páči."

"Ďakujeme." Zaplatila som a išli sme si sadnúť.

"Myslím si, že každá žena túži byť modelkou." Ukľúdňovala ma Mia.

"Snáď máš  pravdu." Vzdychla som si a premýšľala nad tým.

Veď predsa každá žena má aj strach. Vždy keď sa niekde hľadá modelka musí mať presné miery, ale to ja nechcem. Z premýšľania ma vytrhlo zvonenie telefónu. 

"Prosím?" Ozvala sa Faith. "Samozrejme .. Nie to nie je podstatné .. Ak sa viete pohybovať v podpätkoch tak sa príďte ukázať a dohodneme sa. Dopočutia." 

"Jednu by sme mali." Začala sa Mia smiať. V tom začal opäť zvoniť telefón. Možno to bude mať nakoniec aj dobrý koniec.

Idem si zobrať na cestu ešte jednu kávu a môžme ísť. Budeme mať ešte ťažký deň." Zdvihla som sa a išla si po kávu.

"Poprosím vás ešte jednu zo sebou." Usmiala som sa a čakala.

"Bože. Prepáčte. Veľmi ma to mrzí." Ozvala sa pri mne jedna žena, ktorá mi na nohavice vyliala džús. 

"Nič sa nestalo." Usmiala som sa na ňu a ubezpečovala, že je všetko v poriadku." 

"Dám vám číslo a kľudne vám ich pôjdem dať do čistiarne." Navrhovala.

"Netreba, naozaj sa nič nestalo." Až teraz som si všimla aká je krásna. Môže byť v mojom veku, má zmysel pre módu a tie lodičky. Ako môže niekto na takých ihličkách chodiť? 

Bože môj .. to je ono ... moja modelka na svadobné šaty. Živo si ju viem predstaviť.

"Pracujete niekde?" Šepla som skôr sama pre seba. 

"Dnes ma prepustili, Nie je to dnes môj deň." Zadívala sa na mňa spýtajúcim pohľadom. 

"Možno, že je to. Hľadám ideálnu modelku a asi som ju práve našla. Dám vám vizitku. Je tam číslo a aj adresa kde ma nájdete, keď budem v robote. Premyslite si to a ozvite sa." Povedala som, zobrala si kávu a išla za babami ďalej pracovať.

"Dobre, každá z vás je tu kvôli tomu istému. Je nám jedno či máte miery ideálnej modelky alebo nie. Nás zaujíma ako dokážete na podpätkoch chodiť. Nestrpím žiadne pretekanie ani nič podobné. Dajte sa do radu a pomaly pôjdete za sebou." Povedala som, pustili sme nejakú hudbu a nechali baby aby sa predviedli. 

Kým oni chodili a nacvičovali povedala som čo sa mi v kaviarni stalo. Dúfam, že sa ozve. Nestalo sa ešte, že by ma niekto takto ohúril. 

"Zabalíme to už dnes čo poviete?" Navrhla Mia. 

"Súhlasím. Dobre baby dnes je to všetko. Vidíme sa zajtra." Povedala som a zbalili to.

"Ahoj láska." Pozdravil ma Austin a dal mi pusu.

"Ahoj." 

"Unavená?" Prikývla som hlavou a šla do sprchy. 

"Deti už spia, choď si aj ty ľahnúť." Počula som medzi dverami. Dvakrát mi nemusel hovoriť. Prezliekla som sa do pyžama, ľahla si a v momente som bola mŕtva.