Nebezpečná láska

15. časť

Záleži mu na mne? Ja som si myslela, že to je iba hra. Možno to je len hra. Prečo neviem ako to je? 

"Prosím?" spýtala som sa.

"Rozprával som sa s tvojim otcom, potom mi dal otázku, že čo by som robil, keby si to neprežila." povedal z hlboka sa nadýchol a ja som mu venovala letmý úsmev. 

"Povedal som, že by som to neprežil." celý čas mi pozeral do očí a ja som v nich videla úprimnosť. 

"Prečo?" to bolo jediné na čo som sa zmohla. Usmial sa a povedal.

"Pretože ťa lúbim." opäť mi hladel do očí, v ktorých som videla strach, strach, ktorý neviem prečo bol. 

Zdvihla som sa a odišla. Vošla som do Justinovej izby, zobrala som si tašku z tréningu a zliezla zo schodov. Nemala som to ignorovať, ale keď som si není istá. Čo keď si robí srandu? Vošla som do kuchyne a povedala som. 

"Otec chcem ísť domov." v očiach sa mi tvorili slzy a ja som sa rýchlo otočila a šla do obývačky. 

"Idem si po veci a pôjdeme." povedal mi otec. 

Prikývla som a čakala som, kým príde. 

"Prečo chceš ísť domov? Necítiš sa tu dobre?" spýtal sa ma Justin. 

"Cítim sa tu dobre. Je to tu ako v rozprávke, ale doma je doma." venovala som mu letmý úsmev a modlila sa, aby som už odišla. Všimla som si otca ako schádza dole schodmi. 

"Justin ďakujem za všetko a raz ti poviem, prečo som tak skoro odišla." povedala som, silno som ho objala a dala mu pusu na líce. Otvorila som dvere a odišli sme 

Z pohľadu Austina

Sedel som na záhradnej lavičke a premýšlal čo sa práve stalo. Ja som jej povedal, že ju lúbim a ona odišla. Asi o dvadsať minút som sa vrátil do domu. Všimol som si Justina ako sedí na gauči a hlavu ma opretú o dlane.

"Čo sa stalo?" spýtal som sa.

"Becky aj s otcom odišla." povedal cez zaťaté zuby. Ona odišla ? Toto som zbabral. 

"Je mi to lúto." povedal som a pretrel som si oči. Justin zdvihol hlavu a nadvihol obočie. 

"Celé som to zbabral. Povedal som jej, že ju ľúbim." sadol som si oproti a zaboril som hlavu do dlaní. Nechcel som aby odišla. Toto som nechcel. 

"Čo ona nato?" spýtal sa. 

"CCC nič odišla a nič nepovedala." povedal som a pocítil som ako mi steká slza po líci. 

"Ona sa ti ozve. Podľa mňa ju to iba prekvapilo." povedal a niekam šiel. Prečo aspoň niečo nepovedala? Keby som to tak mohol vrátiť. 

Z pohľadu Becky

Prišli sme domov a ja som sa nevedela dočkať kedy uvidím mamu. Dom bol prázdny. 

"Kde je mama?" opýtala som sa. 

"Išla do Holandska kvôli šatám." povedal mi otec. 

Išla som do izby, zhodila som zo seba veci a vliezla do sprchy. Po pol hodinke som vyliezla, obmotala som uterák okolo seba a jeden som si dala na hlavu. Vošla som do izby a skoro som zinfarktovala. 

"Čo tu robíš?" spýtala som sa podráždene. 

"Zabudla si sa so mnou rozlúčiť." povedal a letmo sa usmial. 

On si robí zo mňa vážne srandu. To, že som odišla a nerozlúčila som sa, tak to bolo naschvál. Proste som nechcela. Vošla som opäť do kúpelne a uterákom som si vysušila vlasy. 

"Nezabudla." povedala som skor sama pre seba. Stál medzi dverami a pieral sa o zárubňu. 

"Prečo?" spýtal sa cez zaťaté zuby. 

Zobrala som si kefu na vlasy a rozčesávala som si vlasy. Nechala som ich mokré padať na ramená. Austin ku mne podišiel a zozadu ma objal. 

"Prosím ťa nevyhýbaj sa mi." povedal s prosbou v hlase. 

"Prečo mi to robíš?" povedala som z roztraseným hlasom.

"Čo ti robím?" odstúpil odo mňa a neveriacky na mňa pozeral. 

Tak tu je ďaľšia časť :) zajtra pridam tiež dve :) aby som vám to vynahradila :) no velmi si nato nezvykajte ;) :P Dúfam, že sa vám časti páčia.