Nebezpečná láska

30. časť

Zobudilo ma jemné klopanie. Sadla som si a čakala kým niekto vojde. Dvere sa jemne otvorili a v nich stál Austin. Podišiel ku mne bližšie, pobozkal ma a pohladil mi bruško. 

"Dobre ránko." povedal ešte rozospato a venoval mi úsmev.

"Aj tebe." úsmev som mu opätovala. 

"Ako sa cítiš? Priniesol som ti nejaké veci na prezlečenie, keď pojdeš domov." z tašky vybral veci a dal ich do skrine. 

"Už mi je lepšie. Mohli by sme sa porozprávať?" naliehala som. 

"Kľudne." povedal s manším strachom. 

"Nikdy sme o deťoch nerozprávali. Bol by si rád keby to bol chlapec alebo dievča ?" spýtala som sa ho a on si sadol ku mne na postel. 

"Myslím, že chlapec. Teda viem. No budem rád ak to bude aj dievča, ale potom treba väčšiu ochranu, keď bude taká krásna ako ty." povedal s kľudom a mrkol na mňa. 

Austin

Hneď ako som to dopovedal začala plakať. Povedal som niečo zlé? 

"Šššš povedal som niečo zlé?" spýtal som sa opatrne a objal ju. 

"Práveže nie." šepla a objatie mi opätovala. 

"Vieš o tom, že si ten najlepší človek na svete?" spýtala sa ma cez úsmev. 

"Teraz už viem." povedal som a vlepil jej bozk do vlasov. 

"Smiem?" spýtal sa doktor medzi dverami. 

Prikývol som na súhlas a on vošiel. Som zvedavý ako toto všetko dopadne. Becky ma zabije, keď zistí. že som ju nahradil. Martin ma donútil ísť do toho s ním aby sa Becky a bábätku nič nestalo. Justin s Nicol išli dakam preč aby si oddýchli. Možno zoberiem aj ja dakam Becky. Z myšlienok ma vytrhol doktor. 

"Pôjdete sa pozrieť na svoje dieťa?" spýtal sa s nadvihnutým obočím.

"Nenechám si to újisť." opovedal som a chytil Becky okolo pásu. 

Vošli sme do miestnosti, Becky si lahla na postel a doktor jej vytlačil gél, ktorý rozotrel pomocou sondy. 

"Vidíte to? To je vaše bábo. Je ešte maličké, ale za taký týžden alebo dva už budeme vedieť aj pohlavie." povedal a podal Becky servítky, aby sa mhla utrieť.

Becky

"A kedže je všetko v poriadku môžete ísť domov." povedal doktor a usmial sa. 

Vyšla som z miestnosti a namierila si to rovno do izby. Som rada, že je všetko v poriadku a ja budem konečne doma. Už sa teším ako budem mamou, držať svoje dieťa v náruči a vidieť ako sa Austin trápi s prebalovaním. Nad tou myšlienkou som sa musiela zasmiať.

Otvorila som skriňu a vybrala som odtial veci čo mi Austin priniesol. Po dlhom čase vybral niečo normálne. Sivé teplákove šortky, biele tielko a čierne vansy. Vyšla som z izby a vonku ma čakal Austin.

"Martin nás už čaká." povedal a chytil ma okolo pásu.

"Ahoj princezná." pozdravil ma otec a dal mi pusu na čelo.

"Ahoj." venovala som mu úsmev, ktorý mi hneď opätoval.

"Miláčik počkaj nás prosím vo vnútri." povedal Austin a usmial sa.

Prikývla som a išla do vnútra. Niečo sa deje. Celú cestu nikto neprehovoril a zrazu ich mám počkať doma? Otvorila som dvere a išla rovno do obývačky.

To myslia važne? Karty po zemi, flaše na stole a na gauči. Toto snáď neni pravda. Podišla som ku gauču a pozbierala karty, keď v tom som si všimla pod gaučom zbraň.

Nikdy tu nebola ... Zobrala som ju a postavila sa. Začala som si ju obzerať. Oni si naozaj zo mňa robia srandu ? Veď je nabitá.

Započula som kroky ... no nie hocijaké, ale ženské. Neznášam zvuk ihličiek na parketách. Otočila som sa a zbraň mala na nej namierenú.

"TY?" spýtala som sa zo strachom no zároveň plná prekvapenia.

Nová časť :) prepáčte, že dlho nebola, ale nápady sa nedostavili na správne miesto a prázdniny som si snažila užívať :) Dúfam, že sa vám časť páči a koment & vote by ma potešil :)