Nebezpečná láska

31. časť

"Ty?" spýtala som sa so strachom no zaroveň prekvapením. 

"NIesi rada, že ma vidíš ?" spýtala sa s nadvihnutým obočím. 

"Jááááj ´mamička´ aká si vtipná. Nechala si ma tu ani neviem ako dlho a čo odo mňa potom všetkom čakáš?" zasmiala som sa ironicky. 

"Chcem aby si pár dni bola so mnou. Chcem aby si mi odpustila." povedala cez slzy. 

Ako mohla iba tak prísť? Niečo musí byť za tým, dokonca aj hlas mala inakší, keď to vravela.Nebolo to úprimne. Lenže prečo ? 

"Nepribližuj sa !" kričala som, keď spravila krok ku mne. 

"Becky ... ja ..." nenechala som ju dohovoriť a spustila som. 

"Ty? Ty nič ... potrebovala som ťa v najťažšom období ... Potrebovala som ťa, keď som bola v nemocnici, keď som skoro potratila a ty? Ty si tu nebola. Takže odíď a nechaj nás na pokoji !" poslednú vetu som zakričala. 

"Si tehotná? Budem starou mamou?" spýtala sa s iskričkami v očiach. 

Bolo to také skutočné. Viem, že spravila chybu no je to moja mama. Za pokus nič nedam. Prikývla som s objala ju. Tak veľmi mi to chýbalo. 

"Princezna stalo sa niečo? Počuli sme krik." povedal otec, keď sa objavil aj s Austinom v obývačke. 

"Nie nič." povedala som a usmiala sa. 

"Čo tu chceš? Vypadi !" kričal otec a Austin hneď ku mne pribehol. 

"Nechaj aby som to celé vysvetlila." povedala s prosbou v hlave. 

Pozrela som sa na otca s prosebným pohľadom. Prevrátil oči, ale nakoniec prikývol. Austin ma objal okolo pása a vlepil mi bozk do vlasov. 

"Išla som tam, pretože ma volali, ale zaplietla som sa do pár vecí a potrebujem pomoc inac môžu ublížiť aj vám a to nechcem." povedala zo strachom. 

"Ty si myslíš, že ti uverím?" spýtal sa otec cez smiech. 

"Prečo by si nemal?" spýtala sa späť mama. 

"Vždy si pri všetkom vedela následky. Vždy si vedela čo sa stane skôr, ako sa to stalo. Vždy si bola opatrná, čo sa týka problémov a ty mi teraz ideš povedať, že si v problémoch !" povedal úplne, ale úplne vážne a v tom mi to došlo. 

"Raz zistíš, že ti aj najbližší dokážu ublížiť." vrtala mi v hlave myšlienka čo mi mama povedala, keď som bola malá. 

"Aj ľudia robia chyby, aj ja môžem urobiť chybu." povedala mama hlasom, ktorý ma presvedčil o tom, že klame. 

"No ty nie." šepla som. 

Všetci na mna pozerali s nadvihnutým obočím. Viem čo robím. Ako som jej mohla uveriť? To všetko čo spravila bolo pre niečo. Lenže prečo? 

"Prosím?" šepla. 

"Vypadni !" povedala som cez slzy. 

"Becky ... ja ..." nestihla dopovedať ked som jej skočila do reči. 

"Vypadni ! Už ťa nikdy nechcem vidieť." kričala som a odišla do svojej izby. 

Jenna

Dúfala som, že bude všetko v poriadku. Dúfala som, že mi uveria. Viem nemala som ich klamať, ale inač to nešlo. Už to bolo super, keď ma Becky vyhodila z domu. Nemôžem im povedať pravdu ... Nemôžem jej ublížiť, keď čaká dieťa. 

Ľúbim ju, ale problémy ma nepustia. Sadla som si do parku a slzy mi začali stekať po líciach. Ako jej to mám povedať? Že sa ich život musí skončiť ...

"Aké bolo stretnutie s dcerou?" ozval sa mi pri uchu známy hlas.

Will ... Toto nie ...

"Najprv mi verila no potom ma vyhodila." povedala som cez slzy.

"Hmmm ... neboj ospravedlní sa ti, keď ju budeš zabíjať." povedal a usmial sa.

"Nemôžem. Je tehotná." šepla som.

"Tym pádom, keď sa to narodí tak jej zoberieš dieťa. Veď čo by matka nespravila pre svoje dieťa?" povedal a odišiel.

Ako sa toto celé udialo ? Sama netuším ... Will je šéf najhoršej mafie v Holandsku. Spoznali sme sa na mojej módnej prehliadke. Potom sa mi vyhrážal, že ak neurobím čo bude chcieť tak umru všetci. Nemôžem vycúvať a nemôžem ani ubližovať.

Martin

Nechcel som byť až tak hrubý, ale nedovolím aby MOJEJ DCÉRE niekto ubližoval aj keby to mala byť jej matka ! 

"Austin choď prosím ťa domov a pozvi Mischell zajtra na obed. Ja idem za Becky." povedal som s ospravedlňujúcim pohľadom.

Austin prikývol a odišiel, hneď som išiel za Becky do izby.

"Môžem?" jemne som sa spýtal.

Lahol som si vedľa nej a hladkal ju po chrbte. Už ako malú ju to ukľudňovalo.

"Becky netráp sa. Diaťaťu to neprospieva a tiež ani tebe. Zvladneme to neboj. Budeš dokonalá mama." povedal som a pobozkal ju do vlasov.

"Tešila som sa, že sa vrátila, ale mal si pravdu ona je v takých veciach opatrná. Dúfam, že budem." povedaa a ja som cítil, že sa uvoľnila.

"Ja viem, ale neboj som tu ja, Austin aj Mischell s Justinom a Nicol." povedal som jej a cítil som ako sa mi hrnú slzy do oči.

"Ďakujem. Ďakujem za všetko." povedala a chvíľku na to zaspala.

Pobozkal som ju do vlasov a išiel do svojej izby. Zvalil som sa na postel a ani neviem ako, ale zaspal som.

woow 3 952 čítani ste úžasní :3 dúfam, že sa vam časť bude páčiť :) bola by som rada keby stemi dali vedieť či vás to baví alebo nie či to má význam pisať ... koment & vote by ma potešil :3 Naozaj vám ĎAKUJEM !