Nebezpečná láska

68. časť

Ahojte, dopredu sa ospravedlňujem, že je až takto neskoro, ale skôr som to pridať nemohla

Príjemné čítanie 

Bolo krásne sledovať ako si to užívajú a ako im to ide. Postavila som sa, podišla k jednej krabice, čupla si a vybrala z nej nejaké ozdoby. Podávala som ich otcovi a on zas ostatným, aby to dali na stromček. 

Veľmi nevyzdoboval stromček, pretože mu to nešlo a on to veľmi dobre vedel. Našla som v tej krabici ďalšiu menšiu. Ostala som pozerať na staré drevené vianočné výzdoby. 

"Kde sú moje ozdoby?" kričala mama po celom byte. 

"Nie je to jedno? Sú to iba ozdoby." precedila som cez zuby. 

"Bez tých ozdôb nie sú Vianoce tými pravými. šepla a hľadala ďalej.  

Z myšlienok ma vytrhol otec, keď hovoril, že ich radšej odložíme. 

"Nie, bez nich nie sú Vianoce tými pravými." povedala som, zhlboka sa nadýchla, postavila sa a pomaly ich zavesila. 

"Nevadí?" spýtala som sa Mischelle. 

"Nie, v poriadku. Sú krásne." povedala a pohladila ma po vlasoch. 

Bolo to odo mňa asi hnusné, že som ich najprv zavesila bez toho, aby som sa spýtala. Hlavne, keď žije s otcom, ale chýba mi mama a toto je jediný spôsob ako byť s ňou aj, keď tu nie je. Pocítila som ako sa mi tlačia slzy do očí a tak som sa pobrala do kuchyne. Rukami som sa oprela o linku a nechala ich pomaly padať. 

"Heej, no tak, princezná." prihovoril sa mi otec. Otočila som sa, objala ho a ešte viacej sa rozplakala. 

"Chýba mi." šepla som cez plač. 

"Ja viem, ale ver mi, že by bola na teba veľmi pyšná. Máš krásnu rodinu a ďalšia je ešte iba na ceste. Ver mi, že aj keď spravila rôzne chyby bolo to za účelom ochrániť ťa. Vieš veľmi dobre, že ťa veľmi ľúbila." povedal, objal ma ešte viacej a dal mi pusu do vlasov.

"Budeš v poriadku?" spýtal sa zo strachom. 

"Samozrejme." usmiala som sa, zvrtol sa na päte a ostala som znovu sama v kuchyni. 

Začala som pripravovať chlebíčky, aby som prišla na iné myšlienky. 

"Miláčik máš predsa oddychovať a ty sa tu namáhaš s chlebíčkami?" spýtal sa ma Austin medzi dverami.

"Nemôžem predsa nič nerobiť a potrebujem prísť na iné myšlienky." precedila som. 

"Poď sem. Miláčik blížia sa Vianoce, žiadna zlá nálada a ani depky to nemôžu pokaziť dobre?" povedal a objal ma. 

"Ľúbim ťa." povedala som a pobozkala ho. 

"Ľúbim ťa." zopakoval a predĺžil náš bozk. 

Pomohol mi odniesť chlebíčky, pustili sme si vianočné piesne a užívali si predvianočné chvíle. Ausin si priložil hlavu na moje bruško a počúval krpcov. Po chvíľke sa usmial sa pohladil mi bruško. 

Vianoce 

Nastal deň D alebo skôr deň V. Madison už od rána behá po byte s tým, že čaká na Ježiška. Príde mi to rozkošné. Ako dieťa som bola na tom podobne. Lenže moje detské predstavy sa skončili, keď som pod posteľou našla darčeky. Rodičia trvali na tom, že ich Ježiško poprosil o pomoc, aby to všetko stihol. No a ja som sa snažila tomu veriť.

Veľmi neochotne som sa postavila, išla do kúpeľne, spravila všetko potrebné a snažila sa do niečoho natrepať. No aj tak zbytočne. Dala som si teda tepláky a tričko. Zišla som dole a pomaly nachystala čo treba. O chvíľku tu bol už aj otec s Mischelle. 

"Tak? Kto ho zabije?" spýtala sa ma.

"Ja určite nie. Nemám nato srdce." zasmiala som sa. 

"Takže. Plán na dnes. Jeden z vás zabije kapra. My všetko spravíme a pripravíme a vy sa budete venovať Madison." pokračovala som. 

Chalani sa na seba pozreli a obaja sa postavili. Zapla som Madison rozprávky a išla s Mischelle chystať večeru. O chvíľku prišli obaja mokrí až s nich kvapkalo, ale aspoň bol kapor mŕtvy." obe sme sa na nich smiali a pomaly pokračovali v práci. Celý deň prebiehal ako mal. Vianočné piesne a rozprávky. Príjemná vianočná nálada. 

"Miláčik poď sem prosím ťa." kričal na mňa Austin. 

"Čo sa sta.." nestihla som dopovedať a pobozkal ma. 

Potom sa opatrne pozrel nad seba ako keby sa ubezpečoval, že tam je presne to čo tam má byť. A čo je to? Imelo. Usmiala som sa nad tým a dúfala, že je to naozaj pravda a nie iba povera. 

Sadli sme si s Mischelle do obývačky obe uťahané. Večera uvarená a všetko pripravené. Pár krát som dostala poriadny kopanec, ale tak to k tomu patrí. Pozrela som sa na hodinky a bolo skoro šesť. Najvyšší čas. 

"Madison poď ideme sa pekne obliecť a pôjdeme papať." chytila som ju za ručičku a spolu sme išli. 

Vybrala som všelijaké šaty, ale jedny boli predsa len dokonalé. Zobrala som všetky potrebné veci a išla spolu s ňou do spálne. Rozdelili sme sa, chalani boli zvlášť a my baby zvlášť. Veď predsa musíme si dať záležať ako vyzeráme. 

Pomohla som Madison obliecť biele pančuchy, červené šaty s bielym opaskom a k tomu čierne topánočky. S Mischelle sme si asi pred dvoma dňami kúpili krásne kokteilové tehotenské šaty. Veď aj my musíme byť pekné a stále v teplákoch, to predsa nejde. Zvolili sme k tomu lodičky, aj keď sa v tom teraz trošku horšie kráča, ale pre krásu treba trpieť. 

Spravila som Mischelle vysoký drdol a ona mne nakulmovala vlasy. Ak sme boli hotové všetky tri sme pomaly zliezli po schodoch. 

"Krásne bruško." povedal Austin a vložil mi na čelo bozk. 

"Ďakujem. Snažila som sa." povedala som s úsmevom. 

Boli to síce tehotenské šaty, ale krásne zvýrazňovali všetko čo mali. Posadali sme si a začali pomaly jesť. Na konci sme zapojili Madison do umývania riadu, no a naši chlapi tam pomaly poukladali darčeky. 

Po chvíľke prišli za nami s tým, že našli v televízií niečo dobré a mohli by sme si to pozrieť. Pomohli nám a pomaly sme išli do obývačky. Až na Madison, tá sa rozbehla pozrieť, či už Ježiško prišiel. Sadla si pod stromček a pozerala svoje darčeky. 

Austin mi podal krabičku, aby som sa nemusela veľmi namáhať. Jemne som to rozbalila a pomaly ju otvorila. Bola som ako obarená. Bola to retiazka z písmenom A. 

"A ako Austin?" jemne som sa usmiala. 

"No .. ja .. áno." povedal a zapol mi ju. 

"Ďakujem, je krásna." pobozkala som ho a horko - ťažko som mu podala ten jeho. 

Zobral si ho, rozbalil a myslela som si, že sa asi rozplače. Bolo to krásne vidieť, že sa mu to páči. 

"Ako si to našla?" spýtal sa ma.

"To je tajomstvo." povedala som mu a pohladila ho.

Bol to veľký rám v ktorom boli po okrajoch naše rodinné fotografie a v strede bol on so svojím otcom. Bol tam ešte maličký takže si to nemôže pamätať.

"Ďakujem. Milujem ťa." povedal a pobozkal ma. 

"Milujem ťa." povedala som mu a prehĺbila nás bozk. 

Nová časť :) ešte raz sa ospravedlňujem, že je o niečo neskôr no skôr sa mi to nedalo pridať :/ Chcela by som sa spýtať čo na ňu poviete. Či má zmysel ešte pokračovať alebo to pomaly ukončiť, pretože si všímam, že kopa z vás ktorý ste čítali môj príbeh už zrazu nečítate alebo sa vám to až tak nepáči.  Samozrejme že názory by ma potešili.