Nebezpečná láska

64. časť

Sadla som si k otcovi a jemne ho chytila za ruku. Zavrela som oči a nechala sa unášať minulosťou, teda aspoň som chcela. Vôbec to nešlo. Znovu som to skúsila a nič. Žeby nebol ten správny čas?

"Tak toto je naozaj zvláštne." povedala som opatrne. 

"Možno si nervózna." povedala Mischelle. 

"Tak ideme jesť." povedala som zo smiechom a išla do kuchyne. 

Spravila som si puding aj, keď to veľmi od hladu nieje, ale chúťky sú chúťky. Nakrájala som si do toho kyslé uhorky a prekvapilo ma aké je to úžasne. Len škoda, že to chutilo len mne a Mischelle. 

"No a už to začína." povedal Austin a dal mi pusu na čelo.

Je vážne zlatý. Bojí sa mi dať klasickú pusu aby na mňa netlačil. Som zvedavá ako to bude v noci prebiehať. 

"Nepôjdeme sa prejsť?" navrhla som. 

Nikto mi neodpovedal, ale nevyzeralo, že by protestovali. Umyla som riad a ostatný sa išli pripraviť. Keď bolo všetko hotovo vošla som na chodbu, obula sa a vyšli sme. Madison chcela ísť na ihrisko tak sme šli. 

Bolo to krásne. Všetci pokope a Austin mi hladil bruško. Je to krásny pocit. Rozprávali sme sa, tak trochu spoznávali akoby sme boli na našom prvom rande. 

"Povedala som ti niekedy, že si úžasný manžel?"šepla som. 

"Hmm .. zdá sa mi, že nie." mrkol na mňa a usmial sa. 

Pobozkala som ho na líce a pozrela čo robí Madison. Po chvíľke sme sa zobrali a išli domov. 

"Bude dnes Madison u nás spať a by ste si mali všetko vyjasniť." povedal otec pred domom a nechal nás samých. 

Toto mu len tak ľahko neprejde. Vošla som do spálne, vybrala zo skrine dlhšie tričko a prezliekla sa. 

"Môžem?" spýtal sa Austin medzi dverami. 

"Samozrejme." venovala som mu úsmev. 

"Iba si zoberiem pár vecí a pôjdem do hosťovskej." šepol. 

Čože? Akože vážne? Ako to mám brať? Cítila som ako sa mi hrnú slzy do oči. Otočila som sa a pozrela sa von oknom. 

"Heej .. čo sa deje?" podišiel ku mne. 

"Ale nič." šepla som a v tom sa mi skotúľali slzy po líci. 

"Neplač .. čo sa deje?" zdvihol mi hlavu na úroveň tej jeho. 

"Nenechávaj ma tu samu .. ostaň tu so mnou .. prosím." povedala som a objala ho. 

Objatie mi opätoval. Prezliekol sa, ľahol si tak, že ma polku tela opretú o stenu a ja som sa o neho mohla opreť. Spolu sme hladkali bruško. V tom som sa posadila, pozrela sa na neho a pobozkala ho. 

V tom som to všetko videla a zároveň aj cítila. Tréningy .. mafianstvo .. pád z výšky .. všetky tie jazvy .. pôrod .. hádky .. zasnúbenie .. svadba. To všetko v jednom bozku plnej lásky. Odtiahla som sa, keď sa a mňa pozrel zo zvedavým pohľadom. 

"Prečo si mi nepovedal, že moja mama uniesla Madison a, že si ju kvôli tomu zabil? spýtala som sa. 

"Vrátila sa ti pamäť?" spýtal sa prekvapene. Bolo počuť, že je rád, ale aj že sa bojí. 

"Ten bozk .. všetko už viem." šepla som. 

"Nieje príjemne povedať niekomu, kto pomaly sám nevie kto je, že jej manžel zabil jej mamu." pohľad mu klesol na zem.

"Zlatko .. odpustila som ti vtedy odpustím ti aj teraz. povedala som s úsmevom. 

Objal ma a ja som stále cítila ten úžasný pocit pravej lásky. 

"Ľúbim ťa." povedala som mu. 

"Aj ja ťa ľúbim." povedal a pobozkal ma. 

Znovu sme si ľahli a tento krát aj zaspali. 

Nová časť :) trošku neskoro a trošku krátka, ale nabudúce bude vážne mega dlhá. Kľudne mi názory môže písať aj ďalej.