všetko

nie všetci kvitnú

vďaka Bohu za všetko krásne
a ľuďom za všetko ostatné
čo mi kedy otvorilo oči
za lásku, nenávisť, hoci

to prvé by úplne stačilo
ale málo by naučilo...
o nedočkavosti kým príde
o túžbe nech nikdy neodíde

a je toho toľko, čo nikomu neprajem
a len dobrého čo snáď priať si smiem
pamätáš si na hviezdy ktoré sme mali?
na tie ktoré spadli zatiaľ čo sme spali

kiežby som sa mohla vrátiť späť tam
aby to všetko prestalo miznúť
ale cesty za tebou nevedú nikam,
a srdce tvoje vie už len mrznúť

vieš, že sa ti nečudujem?
iba ma to trochu desí...
nechaj prísť jar, a ja ti sľubujem,
že ťa navždy budem mať v sebe  kdesi

ale to už si počul odomňa
a asi aj od inej,
moja myseľ je čistá a rovná
povedz mi, čo smiem

naposledy mi ukáž ktorým smerom
neviem ísť stále vpravo
naviguj s úsmevom, nie s hnevom
zistime čo sa vlastne stalo...

nosím biely závoj
čaká ma už len áno
a pri myšlienke, že si tu mohol byť ty;
rosu z okien utri

a kým tak urobíš,
zistíš, že už nie si mráz
ale si slnko
si slnko, si teraz

bol si vtedy a si aj dnes
a navždy ním ostaneš
kým môj závoj biely nebude
a moje áno v prísľube

si mi v záľube.

\\

a real life try hard