všetko

do zeme

v matike sa nevyznám
ale to ani v ľuďoch
jediné čo priznávam
je, že nesiem sa v prúdoch

a tento prúd
o tomto ti niečo poviem
a ty si to pozrieš
lebo neskoro sa obzrieš

nezistíš kedy
ako naposledy vtedy
keď si tu bol
a vlastne nebol

rozprávala som sa
s oblohou
hľadela do modrej
s nádejou v eufórii lepšej

dnes som prišla domov
sadla si ku knihám
a rozmýšľala so mnou
čo ti ja takto dám

cez diaľavu,
cez kopce za tú čiaru
a ja už ani neviem ako
ale akási túžba vo mne nejako

že sa chcem smiať
nahlas a veľmi a dlho
je mi strašne smutno
nemá ma kto rozosmiať

a ja sa chcem usmievať
nahlas a veľmi a dlho
nechcem byť druhou
a prúdom ovievať

prúdom úsmevu
a akejsi radosti
čo mi aj tak
nedá veľa radosti

ale ja som dnes zistila
keď som prišla domov
že jediné čo stíham,
je usmiať sa líhať

chcem ísť spať
nie som naučená
nechcem ísť spať
som poučená

že ty môj úsmev nechceš
a tak len sklopím zrak,
odfúkli ma prúdu záveje
začínam sa usmievať do zeme

zaslúži si to viac.

\\

ouch