otváram dvere a hneď ma víta
s náručou
pýtam sa, prečo tak zdvorilo
a vrúcne
ona odpovedá
že takto by to malo byť
tak prikyvujem
a skrývam svoje ťažké ruky
vo vankúši
zaleje ma teplo
ale neotočím sa
viem, že to je ona
snažím sa jej ujsť ale nepustí ma
a ja to viem
chce ma utopiť?
Amazonka
ticho šepkám jej meno v tme
a ona aj tak vie,
že tmy sa bojím
a tak sny ďalej lovím
(toto volám voľný verš)
nad ránom keď vstáva
a opúšťa ma aj s posteľou
vidím ako sa vzdiaľuje
mám chuť zakričať
nech sa vráti
ale nepoznám nikoho
kto dážď obráti
a tak jediným lusknutím
sa prebúdzam pod vodou
Amazonka je vodou nado mnou
Amazonka je mi podvodom
svet sa mi mihá pred odvahou
plávajúci meč mi je podlahou
zadržím dych
končekmi prstov vyťahujem meč
Amazonka
bež odomňa preč
ona ale nepočuje
ako nepočula keď som ju volal späť
ona letí
leží
preč
a za všetko, moja Amazonka,
môže terč
ktorý si mi v to ráno
namaľovala na chrbát
a ja hlupák som sa tešil na teba
ruky mi zvierajú prázdnotu
hrdlo trilikuje poslednú notu
a objatie samotou
je mi jedinou anektodou
či epitaf.
\\
i'm sorry that you&i ever happened
KAMU SEDANG MEMBACA
všetko
Puisito jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
