všetko

pani víchricová

čo mi to zas robíš
klamstvo píšeš
a klamstvo
si volíš

voda tichá
drží ma za ruku
skáčem s ňou
na tú lúku

z výšky a diaľky
zaveď ma do hôr
lesy vidím každý deň
nad skalou skalný tieň

vytúžené miesto
eufória
a opäť sa cítim neisto
opäť som iná

stále dopadám
na tú lúku
čo uprostred ničoho
v horách, za ruku

odkiaľ fúka vietor?
pretože taký netvor
čo ich pozváľal všetky
a teraz sa škriepi

o posledné steblá dreva
(tak veľmi ťa to hnevá?)
kašli na to
aj aurum je len zlato

vysadíme spolu
zlaté stromy
a ak jedného dňa
spolu

tak diamantové
a žiadne iné
ani tie zamatové
láskavé stromy sú úplne nové

proti únave, magnesium
kdesi v záplave, osmium
ktosi si zapláve, aurum
no to pravé,

lithium
a všetko ostatné
zostane
celkom smutne

stáť ako posledné stromy.

\\

idk what to write here anymore