všetko

najslabšia báseň

nepočujete:
môj hlások boľavý
(kto by počúval
smútok piskľavý?)

v tmavých uliciach
tmavého prešova, čo tuší
tmavé bozky na lícach
tmavých, tmavých duší

všetko zrazu svetlé je
príbehy tvoria záveje,
kto si vypočuje ten môj
keď utíchne tento boj?

ťažko povedať, kde som ja
keď číta sa záchranná listina
posledný čln čo ma zavedie domov
utiekol preč, za smrti domom

utop sa, victoria!
kde je teraz tvoja sláva?
usmej sa, victoria,
hlas vo vetre ti odpláva

potopí ťa smútku láva,
popáli ťa, a nie sama
s ňou ťa zničí aj potopa
potopí ťa, zahrabe lopata

a kde je teraz tvoja matka?
dýkou nežne sa pohladkaj
ale dávaj pozor na tú dýku
prebodnúť vie aj potichu

beriem na vedomie
ľudské podvedomie,
kómu lásky,
aj najslabšie hlásky

slabších treba brániť
pred silnejšími rivalmi,
vlastne sa im to vráti
aj s americkými dolármi

cink.

\\

stupid piece, i know