všetko

čarodejnici

môj chlapec z narnie
moja hlava z oblakov
stretli sa v lete
a sú dôkazom zázrakov

kde je
keď oheň chytá za ruky trávu
keď kvapky menia sa
na rieku dravú

oči upadajú do večnosti
ráno objavia klamstvá
že večnosť spánku je krásna
somarina

posledné sviečky
lemujú chodníčky
nepomohli nám
verejné lampičky

ruky a pevnosť blízkosti
teraz je len pravdou bez kostí
žiaden dotyk ma nezasýti
ako keď teba na mne pocítim

aspoň tvoj zrak
a tak posielam vzdušný mrak
otváraš obálku kde ťa čakám
ja, spred hodiny

posielaš srdiečko
a iné somariny
a ja sa teším že tvoj zrak
bol nachvíľu môj

celý, celučičký môj
a to ani nebol taký bol
iba ťa zasa zachytiť na čiare;
diaľnicu ku večnej sláve

zábudlivosť že ty kreslíš
len naboso
moja odbornosť, viaže sa:
na topánky...

poďme späť ku nám
na čas kedy si bol
ty, mne
kráľ

ešte keď nám stál hrad
a netušili sme,
že nebol skladaný z hradieb
ale z kariet

to nič
vravím si
ale to ty už netušíš
ako by si mohol

keď do narnie len
jednosmerka ide
kývam smerom
na zákryte

aby ma vietor nedovial
smerom opačným
aj keď to je teraz jedno
lebo si niekde úplne inde

hlinené príbehy
sa sypú zo skál
ruky rozťaté
ďalej si si rozťal

ak by som vedela
(ako by som mohla)
zastaviť šla by som
každého osla

nech rozum pochytia
ale ako by mohli?
osli len sluchom zachytia
ďalší pokrik

moje pľúca derú sa von
niekam za srdcom
rozum sedí osamote
pečeň núka mu karty

rozum len pokýve hlavou
a míňa sa cesta za ďalšou
kedy už budem
konečne kompletná?

kedy mi príde
niekto zdvihnúť hlavu?
aby mi nepadala korunka
haha

obzriem sa lenivo
za poslednou spomienkou
zahodím hanblivo
a nechám, korunku korunkou

nech štrngá si kde chce
mne je to 3 15
len nech sa mi neukáže
kým mi nebude 17

a to už bude rok.

\\

to lions