všetko

cez kokpit

nohy ľudí
v zošliapaných topánkach,
búrka budí
v tých najtichších prehánkach

ťažké je o tom
hovoriť,
ticho sa ale
nedá byť

dosť už bolo
bolesti
stačilo mi
povestí

zatancujem
si zas v júli
keď už búrka
vraj neblúdi

odcválame preč
ďaleko od seba,
dýchame kyslík
ale sme ako pahreba

vzduch je už ťažší
rozprúdil sa prach,
zavolám starších
zavolám na postrach

cez kokpit
vidím vaše tváre
kde je váš kyslík,
vaše dorezané dlane?

pristávam aj
s lietadlom
sirény hučia
nad ránom

hľadáš telo
a uspokojíš sa
s kosťami,
kam zmizli tvoje skaly?

kde sú tvoje hodnoty?
stratil si hradby
rovnosti,
strácaš sa v hojnosti

život hlúpy,
hluchý,
slepý,
len nie honosný

človečina nevďačná!

\\

shut up and love your life