všetko

vezmi si to tričko

neviem či sa už neopakujem
či som neukradla slová iným
ževraj ich mali na jazyku
čítajú to čo už čítali

tie písmená čo vidia sa mi zlievajú
do jediného slova
hovado
(áno, nesmej sa)

chlapec čo ma zničil je hovado
chlapec čo ťa zničil je hovado
chlapec čo ju zničil je hovado
všetci chlapci sú ako komando

a teraz je tam čo?
hovado kománd
či komandá hovád
píšem príšerne

ale keď takto to cítim
vlastne tak mi lietajú palce
a klávesnica už nestačí
na moje pseudo básne

prečo sa to pokazilo
vezmi si to tričko z mojej postele
nechcem nič a ani to pivo
ty a chľasť, to všetko poserie

možno sa hnevám
to ešte musím zistiť
zatiaľ hovadá zaistím
vezmi si to tričko konečne

voľný verš a voľná myseľ
to je to, čo si si myslel?
že to tričko len tak zhodíš?
ako mňa na tú posteľ vtedy

nehcem ťa už ani vidieť
ale možno objať áno
neviem kedy je večer
a čo urobíš zajtra ráno

ale ja to nebudem
si príliš ťažký
a moja posteľ je z teba na vážky
ako ja minulé leto

všetko je to preto
lebo možno nerada žehlím
a možno nemám rada neporiadok
ako ty minulé leto

to tričko ma fakt štve
fakt strašne moc
obleč si ich kľudne aj dve
ale už nekrič na pomoc

nie je to dostatočne nahlas
potrebuješ mňa a nikoho iného
prosím
ja ti to tričko zvesím

chcem vedieť prečo si kúpil
také lacné víno
a prečo si sa včera upil
veď nevieš ani moje meno

a myslím že som viac
než len tie všetky moje tričká
a to tvoje zvlášť
vyzerá na mne ako plášť

neviditeľnosti
celá sa tebe strácam
nehľadaj ma, prosím
chcem zmiznúť v cnosti

budeš si ma vážiť
ale prosím vezmi si to tričko
z tej mojej postele
som z toho na vážky

a ty chceš menej vážiť.

\\

i have no idea anymore