neviem či sa už neopakujem
či som neukradla slová iným
ževraj ich mali na jazyku
čítajú to čo už čítalitie písmená čo vidia sa mi zlievajú
do jediného slova
hovado
(áno, nesmej sa)chlapec čo ma zničil je hovado
chlapec čo ťa zničil je hovado
chlapec čo ju zničil je hovado
všetci chlapci sú ako komandoa teraz je tam čo?
hovado kománd
či komandá hovád
píšem príšerneale keď takto to cítim
vlastne tak mi lietajú palce
a klávesnica už nestačí
na moje pseudo básneprečo sa to pokazilo
vezmi si to tričko z mojej postele
nechcem nič a ani to pivo
ty a chľasť, to všetko poseriemožno sa hnevám
to ešte musím zistiť
zatiaľ hovadá zaistím
vezmi si to tričko konečnevoľný verš a voľná myseľ
to je to, čo si si myslel?
že to tričko len tak zhodíš?
ako mňa na tú posteľ vtedynehcem ťa už ani vidieť
ale možno objať áno
neviem kedy je večer
a čo urobíš zajtra ránoale ja to nebudem
si príliš ťažký
a moja posteľ je z teba na vážky
ako ja minulé letovšetko je to preto
lebo možno nerada žehlím
a možno nemám rada neporiadok
ako ty minulé letoto tričko ma fakt štve
fakt strašne moc
obleč si ich kľudne aj dve
ale už nekrič na pomocnie je to dostatočne nahlas
potrebuješ mňa a nikoho iného
prosím
ja ti to tričko zvesímchcem vedieť prečo si kúpil
také lacné víno
a prečo si sa včera upil
veď nevieš ani moje menoa myslím že som viac
než len tie všetky moje tričká
a to tvoje zvlášť
vyzerá na mne ako plášťneviditeľnosti
celá sa tebe strácam
nehľadaj ma, prosím
chcem zmiznúť v cnostibudeš si ma vážiť
ale prosím vezmi si to tričko
z tej mojej postele
som z toho na vážkya ty chceš menej vážiť.
\\
i have no idea anymore
![](https://img.wattpad.com/cover/89078425-288-k690181.jpg)
ESTÁS LEYENDO
všetko
Poesíato jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)