všetko

o očiach

keď vypneš všetky fejsbuky
a sám sebe čelíš,
vyliezajú strašidlá
spod postelí

a hneď po tebe skočí
čo si?
čo vidíš?
keď zavrieš oči

tak ťa tu pekne vítam
toto je tvoje vedomie
tu sa láme realita
tu sa všetko premieta

tu to všetko vzinká
neutečieš nikam
ste väzania
za svojou tvárou

nikto tu nikdy nebol, len ty
len ty
v tejto mentálnej samotke
stráviš celý svoj život

alebo dobre, nech nekecám
nie si tu úplne sám
je tu ešte niekto
a dosť hlasitý

ste tu dva
a obidvaja ste ty
jeden, čo sa lopotí
a druhý, čo to hodnotí

nadáva a trestá
a v dvoch vám ubieha cesta
štatisticky o to skôr príde smrť,
čím je ten druhý väčší zmrd

a paradox je,
že aj keď sem nikto ďalší nesmie,
tu sa deje celý vesmír
alebo aspoň ten, ktorý ty poznáš

tu vzniká všetko, čo vidíš
od donalda trumpa,
až po pusu od mamy
tu získavajú udalosti významy

a dávaš im ich ty
ak je svet veselý, alebo smutný
to rozhoduješ ty
a keď sa trápiš, to robíš ty

tým, že si hovoríš
ako by to malo byť
alebo aké to bolo
kedysi

a slová tu majú magickú moc
a stačí ich trocha, sleduj:
hroch!
a vidíš hrocha

krajina ľudskej duše
je veľmi úrodná
a preto:
pozor na hovná

zo školy, z médií, z reklamy
z kníh, z kostola, od mamy,
ty určíš čo je pravda a čo lož,
pretože všetko sú len príbehy

a ktorému uveríš,
ten si prežiješ
ty určíš čo je dobre a čo zle
čo dokážeš a čo nie

takže až nabudúce príde panika
až budeš lapať po dychu ráno na zastávke, spomeň si, že v tebe všetko zaniká, v tebe sa to láme

si kvapka v oceáne
a oceán v kvapke
a čo keď v tom je celý vtip?
že kam až oko dovidí, všetko si ty

všetko čo prežívaš,
všetko čo tebou zametá,
je len tvoje vedomie
tu sa láme realita

tak pozor, nech ťa nezlomí
čo si? čo vidíš?
keď otvoríš oči
a čo z toho ostane?

až toto raz skončí.

\\

silent poetry