všetko

venovanie

vynárajú sa jeden za druhým
slová
ako hviezdy na nebi
stoná

mesiačik čo brezu bozkával na listy
a potom uvidel brezu rásť za istým
dubom
mesiačik skončil s hrubou

láskou
a krája už len na tenké plátky
stačí mu noc s hviezdami
spokojnosť vyčarí

čo by na to povedala tvoja mama
keby zistila
že hladíš dlane neznámemu
do neskorého rána

ako mačka v podkroví
čo hojí sa jej stála rana
a vždy vie,
že kocúra bude chcieť stále

len ona a žiadna iná
aspoň taká bola predstava jej živá
(kedysi)
keď ešte verila na výmysly

ale dnes už vie
že tichá voda brehy myje
a plameň čo popálil dvakrát
je ohňom

tak poďme rozprávať sa o ňom
až tichá voda hrádzu prelomí
tak vyleje sa do mora
dovtedy len čaká,

čaká a čaká
dni sa jej zdajú krátke
a v noci kričí do vankúša,
kvôli matke

až tichá voda hrádzu prelomí
nezničiteľnú,
stane sa zničiteľnou
a dovolí prvým prúdom

vliať sa konečne do mora
to vytúžené miesto
čo voda vedela na isto
že túži

vie, a smie
tak smelo do toho!
kričí jej lesný požiar popri prúdu
ona sa len usmeje a pláve ďalej

lebo vie, že aj keď má nádej
je sladká
a more slané
to znamená len jediné -

už žiadne cudzie dlane
a tak sa voda uprostred cesty snov
vráti do domov uzlov
aspoň v to dúfa

otáča kormidlo,
a breza sa len prizerá v náručí dubov
mesiačik posvietil lunou
voda sa drie domov

plamene siahajú za stonom
a čím viac stoná rieka,
tým viac aj oheň narieka
a drží jej nádej

stráži ju aj cez deň
aby nevyhasla,
a voda už leje sa do prístavu
plamene dvíhajú zástavu

prišla domov
a radosti ako stratenej matke
dostáva sa každej kvapke;
s láskou

hrádza.

\\

to you