všetko

toto som napísala vo vlaku

vlak od piatej rána
cesta aj ja - celkom sama
svetlá sa zobudili
a ľudia čo ma zranili

sú dávno za mnou
východ zaváňa správou
no tá na západ nezájde
nikdy ma už nenájde

čudujem sa či ešte
vôbec dýcham
prerástla mnou
pýcha

snažím sa stáť pevne
na zemi
a dúfať verne,
že sa už nikdy nezmením

zima ma chytá za ruku
vedie ma do ohňa
podáva mi záruku
že idem na života lúku

zima, prosím,
vezmi ma niekam inam
kde môžem byť sama
nie len zrána

vezmi ma do hlbín
vezmi ma niekam ďaleko
kde pocity neexistujú
a úsmevy kraľujú

vysvetli mi tajomstvá
ako sme sa sem dostali
pre každé srdce tu je miesto
kde sa už nikdy nebude cítiť neisto

a ty nikdy nie si sám.

\\

too weird to be understood