všetko

vetríková

môj vietor
vanie medzi mestom,
nie je to netvor
ale radšej tu nestoj

je tak prudký,
a šťastie jeho cítiť,
a aj keď je mŕtvy
som samá závisť, deficit

rozťahuje sneh
hlinu, prach aj smiech
rozlieha sa na poliach
príde tam aj dnes

cítim jeho
hlas aj za mnou
bojím sa, že
zničí mi dom

rozprúdil si
svoje plachty,
niečo chystá,
nebude sladký

šepká mi, že
dnes tu zomriem,
potom zakričí,
že nie je na smiech

udivím sa
veď ja sa nesmejem
potom sa zvrtne
a stiahne ma za jeseň

chápeš, tornádo.

\\

when he fights