predstav si všetko,
čo boli kedysi tvoje starosti
nie je to niečo,
čo by ti teraz tvorilo mladosti?
rozmýšľam nad mojou povahou
že mi kedysi bola fuk
a že teraz som odporná,
ale nikomu ani muk
musím sa už opakovať
neviem lepšie vyjadriť city
možno stačí všetko raz zopakovať
a moje srdce bude busy city
žiaden teror,
násilie a knihám prázdno,
kričíte error
a predsa je to na zlom
síreny už zavíjajú
miesto lesných vlkov,
keď nás raz pozabíjajú
dajte ma roztrhať tým vlkom
nech si aspoň pochutia
chudáci vyvrhnutí,
pripomínajú mi úmrtia
nevinných mladých
kam sme sa to dostali
tasíme na seba zbrane,
možno sa sem dostali
nejaké silné zbrane
nezabudni si pred spaním
nabrúsiť svoj meč
aby si ranným vstaním
zabil seba čo je večne preč
kam odišlo moje staré ja?
kde je tá osoba moja?
azda za všetko môžem ja,
alebo je to len zloba?
všetci mi kričíte do očí
trháte kožu z rúk,
a mňa to všetko obtočí
okolo besných múk
milujem ticho a samotu,
introvert beží na samotku
čo robí extrovert?
ťažko mu tu
žijeme vo svete strachu
a zároveň vo svete prachu,
keď krava spadne do jamy,
ťažko sa dvihne nohami
a takto to je aj s nami
nikam sa nedostaneme sami,
vždy tu bude náš strach,
alebo minimálne na nose prach
ach jaj.
\\
what a pity, i still breathe
VOUS LISEZ
všetko
Poésieto jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
