všetko

konečná

niekedy chce človek
len ležať v posteli
a dúfať, že sa nerozpadne
až myseľ naňho doľahne

zadusí všetky nevinnosti
a z hriechov urobí hostí
nakŕmi zakázaným ovocím
nasnežilo za rúchom nočným

nik nie je čistejší ako sneh
a inak tomu nie je ani dnes
otáča havranie na západ
odohnáva supy pred zápas

už krúžia nad kyslíkom
pomaly umiera
v mysli rýmy zviera
a zabúda na spomienky

vymazala posledné útržky
trhá sa jej celé tvorstvo
v ruke žmolí slovník
slov na vlastný pomník

spopolnieť či zhliniť?
rozmýšľa, koho viniť
zrazu odpúšťa sa vinníkom
vinice skrývajú sa za pomníkom

posledné slová pred smrťou?
supy nech odletia pred krutou
a hanblivou
zubatou

nech majú prekvapenie
prekvapivú formulku
chystá si
na znenie

akúsi prosbu pre mlčiacich
slová čo prosia aj mučiacich
v posledných vzlykoch
sa zazmieta,

čokoľvek živé už odmieta
pýta sa samej seba
či jej skutočne toto treba?
správna odpoveď sa zamieta;

toto je smrteľná odveta
pripravená zaspať už leží
akýsi princ za ňou beží
a čo teraz on pomôže?

veď aj tak nič nezmôže
tak vraví si už spiaca
že dobro sa mu vracia
rana čo zas krváca

obväz a sanitku volajú
dýchať dievčinu chystajú
melanchólia sa prebúdza
ach nie, život sa zobúdza

vianoce za rohom
a veľká noc tu
novým rokom
obnovuje sľub

dúfa že morbídnosť ju obíde
a ozaj, už na smrť celkom zabudne
no v tom pribehne biely kôň
a na ňom ten slávny boj

vlasy si prehrabne spanilo,
toto je to čo ju spasilo?
oči jak obloha žiaria na ňu
nechcela však ona inú správu?

a tak odmieta pohľad naň,
biely kôň otáča na stráň
a hrivu svoju odvracia
správa dievčine sa nevracia

princ sa urazil,
jeho cárska výsosť
kto by tušil,
že si srdce búšil?

pod krkom chytí svoje svedomie
zabíja sám seba podvedome,
"čo si jej urobil ty tvorstvo zlé?"
život dievčaťa je teraz na mále

a odrazu, ona už vydýchla
správa sa všade rozniesla
princa vrhajú do cele,
ale on nemôže za to celé

čiastka jediná tichá,
kôň kopytá do zeme pichá
a po stráni sa rozlieha sloboda
to dievčina sladká, jak jahoda

na pomníku vytesané
slová ranné
dievčenské zlyhanie
a chlapčaťa spievanie

slávik čo krídla mu vytrhli
ale hlások, to neznali
a tak pegas už len cvála
vysvitla nová správa

ona vraj chcela a vedela,
že jediná nebude jediná
lebo osamelosť narcisy prináša
a zrazu vôl, kravu donáša

hudba sa rozlieha v krajine
princ sedí celkom nevinne
chlad väzenstva tam zíva
dievčinu z diaľky pozýva

netuší on ešte že tvár odvrátil
od umierajucej sa stratil
nechal už posledný výdych,
pýši sa na vlastný nádych

zrazu je noc a zmráka sa
supy a slávici už krúžia
nad smrťou-zálužia
celkom už je tu tma

zamŕza svet
a pod zemou tiež
oceány vylievajú hriechy
a princ prepílil svoje miechy

prítomnosť stáva sa zálužím
káže si sup - nech zakrúžim!
orol ma predbieha nad myšou
ja však mám inú za mysľou

strácam však pojem o čase
zmrákalo sa a domov idem zase
zhasli už drobnosti života
toto je vtáčia zygota

novota zavoniala pred koňom
hriva sa mu stala závojom
a celkom odrazu sa prebudila
v svetle nová, héliovodíková

vytvorila reakcie na púšti
ani sup sa už k nej nepustí
spod zeme zacítiť zvláštny pach,
dostal sa rozklad na dosah

mozart jej zložil sonátu
prikývla ona na stratu
a odrazu prikývli všetci
správu si priniesli vedci

za mrežami sa zvýja princ
princezná nemá ani minc
a tak pegas odlieta;
slávik čo spievať odmieta

hviezda čo na nebi svieti,
chlapec princ čo jej nôti
a vo väzenskom živote
opakom slobodná hriva o kvete

a ona konečne vykvitla.

\\

violets