všetko

toto som napísala na chodbe

bol to lacný špás
v noci som nemohla spať
tak som vyšla cez okno von
a teraz plačem viac než on

neviditeľná cez deň
no v noci spím vonku
nemusím vedieť čo smiem
všetko spoznám na noci slkonku

nevzlykaj
ale si zvykaj
pozeráme na seba
a ja mám strach o teba

už sa rozvidnieva
ale zatiaľ
ostaňme len dvaja
aspoň, aspoň do rána

nesmieš mi vyčítať
že tento svet nepoznám
ja sem nepatrím
mne tu nikto nie je pán

sedím tu na ceste
cesta ma roztápa
a ako letná voda
tvoja blízkosť ma utápa

víla vešia moje želania
po stromoch v lese diania
usmievam sa v lesnom chráme
rany sa mi umývajú samé

a cítim sa ako tieň
tichá a viditeľná len cez deň
v noci ožívajú hviezdy vo mne
mesiac dýcha života ohne

ostávam zapálená
a nastupujem na svoju cestu
počas nej pridávam si hviezdu
no keď ťa zbadám

hneď viem čo tu hľadám
usmejem sa potichu
zakryjem tú útechu
ani nevieš ako sa mi uľavilo

dnes máš opäť miesto pri mne
zastavuje sa čas
a moja nádej plynie
že ostaneš

aspoň raz
aspoň jeden pondelok
pol piatej a môj prázdny bok
tretie oko zatvorené

cesta plynie ďalej
ale ja neviem či chcem ísť s ňou
a tak sedím,
skúšam, otáčam sa za tebou

nie si tam
naposledy si čítal knihu
je ráno a ja pevne držím ihlu
zašívam rany pondelka

niť, kompas a strelka
chodby dýchajú prázdnotou
kyslík nadobúda hodnotou
učím sa jazyk pľúc

prichádza streda
a utorok si ani nepamätám
zrazu ťa uvidím
vo mne emócie a metán-fetán

ale márne
už ťa tu máme
a ani ty a ani ja
nevieme sa zbaviť pohľadov

čo s tým urobíme?
spojíme ich:
a jediné, čo si teraz želám,
je už nikdy ich nerozdeliť

nech ostanú ako magnety.

\\

to the boy