všetko

viac sama, viac sebou

začala som počúvať pop
texty si lepím na svoj strop
a sedím potichu na podlahe
zatiaľ čo sa hádame

neviem prečo sme sa vlastne začali
ľúbiť
ale čo ma trápi viac
je to že sme sa zmenili

každé tvoje slovo mi ubližuje
deň za dňom sa to približuje
nedokážem to zastaviť
prosím, prepáč mi za tie stany

v ktorých som ukrývala samú seba
ale ver mi, že som sa bála
a ľúbiť som sa viac mala
predtým než som išla za tebou

teraz už sama
za posledným brehom
ty si mi ukrýval oceán
nevedela som,

že si tu bol celý ten čas sám
mám toho toľko čo som ti nestihla dať
vrátane môjho ja
budúcnosť mala byť naša

všetko malo, mohlo, muselo
a teraz už nesmie, tak nesmelo
utiekla som na púšť vedomia
a plne si všetkého vedomá,

nechala som si ťa pre seba
tak teraz ťa nechávam ísť
si sám,
nesieš si svoj kríž

každý si ho nesieme
každý ľúbime nesmierne
niekoho koho nesmieme
smútku sa nesmejme

tak prepáč za voľný verš
za to že som ti nedala všetko
a odišla som preč
každým zlyhaním strácam reč

aj keď cítim že z tohto odkráčania
som získala viac než chcem,
samotu
fakt nechcem

no práve som si spomenula
že to vlastne vôbec nie je o mne
je to o hviezdach, ktoré
si si skoro nechal na sebe navždy

som rada za naše hviezdy
za naše pády
lebo to sú kométy
a nikto iný ich mať nebude

dúfam, že na to
zabudnem
chýba mi ten pocit
že som bola niekomu nachvíľu

prvá myšlienka ráno
a posledná večer
niekedy si kvôli mne nemohol spať
inokedy mojich snov sa nakŕmiť

tak snáď nebudeš navždy hladný
dobrú chuť, veľa srandy
všetko najkrajšie k narodeninám
veľa šťastia v hľadaní tej pravej

lebo ja som asi ľavá
a asi som ťažko ľúbená
a asi nikdy nespoznám večnosť
a asi to všetko nemá zmysel

a nabudúce mi povedz,
ako si to naozaj myslel
keď si potrhal celé listy
mojej cesty

keď si udupal kvety
kútikov mojich úst
keď si tlačil na korene
vecí ktoré robiť nesmieme

keď si nachvíľu prestal ľúbiť
odišiel kamsi kde si smel len
zahubiť
a vrátil si sa prekvapený

...nikdy vo mne nikto
nezobúdzal toľko strachu
a nikdy ma nikto
nenechával zaspávať v bolestiach

pochop, že som motýľ
domov sú mi nebesia
krídla mám len dve
a obe môžu uniesť len mňa

a ak sa cítiš príliš pozemský
nauč sa spoznávať konáre
vyhľadávať najvyššie stromy
a pevnejšie tóny

pretože lámeš si slák
a ja, len motýli dym
skrývam sa v hluku tým
že z ticha si pletiem tvár

nepýtaj sa ma prečo plačem
a kam kráčam
nemám odpovede,
a späť sa neotáčam

nauč sa nechať ma ísť
už nepotrebujem "prepáč"
(lebo viem že si príliš hrdý
a na jarné kvety si dážď tvrdý)

aj keď stále neviem čo chcem
a som stále beznádejná v láske
nechaj rieku tiecť, veď ona chce
len lásku, to biele srdce

začala som počúvať vietor;
keď mi čerešňovú korunu plietol
prezradil mi že ja ňou nie som
tak sedím potichu v polotieni

apríl som poslala hľadať mi máj
rozprávam sa s jarou
skúmam statostlivo každé steblo trávy
a počasie ma už netrápi

je mi slnečno.

\\

to be alone with you