všetko

to bude tou únavou

naposledy som ti
kradla piesne sotva po driek
teraz už akosi
vyrástla som z divých riek

a žblnkocem si
celkom ticho
sama
tajomne iba z rána

keď ma občas zabolí
akási hlúpa rana
pomyslím na všetky sinky
ktoré mi brali chvíľky

s tebou; lebo šúchala som kolená
o seba
a bola som po uši
do teba

celkom už aj doslovne
ale dnes... to už nie
prídem
odídem

poradie týchto dvoch slov
je tak zvláštne
ako narodeninový
indický slon

ktorého spútajú
hneď po cirkuse
keď prespáva
pri drevenom prívese

až príde obdobie dažďa
spoznám ťa znova a zasa
úplne nanovo ťa stretnem
a v náručí z farieb zblednem

tak dobre mi bude s tebou
porozprávam sa aj s nebom
a hviezdy mi horlivo prikývnu
podajú ochrannú mikinu

no zábudlivo ju
nechám na kopci
zbojníci prídu parobci
nuže, dievča, zarob si

a žiadna hviezda mi už
nepomôže
ani taká ktorá zrodila
železá v nože

vtedy si spomeniem na teba
keď z vreciek som ti kradla
kúsok neba
a volala som ťa inak

tak ako nikto iný
keď padá lejak
usmejem sa už
naposledy

pomyslím na všetky
tvoje vedy
a ako si mal vždy na všetko
odpoveď

okrem toho keď si si
prečítal moju spoveď
a tri dni si si oči hnal
aby si môj obraz nepotrhal

teraz už plátno zomiera
opona, svetlá, derniéra
kto by to bol povedal
že aj sám čas sa zdržal

keď na scénu vstúpila ona
celkom tichá, hľa nestoná
kat ju pohladí po pleci
predchvíľou spáleným poldeci

oči sa zatvoria lenivo
jesenné listy si telo zjavilo
zem sa skláňa od obehu
nastáva koniec príbehu

asi.

\\

it's june, yay