závan venuší,
zasmeje sa potajme
hlasy mu šepkajú
do uší
plný emócií
duševne labilné dni
mŕtve životné sny,
prebdené noci
hľadá ju
slniečko sedemrozmerné
ich rady užitočné
nevnímajú
tak ostaň:
zmätené žmurkanie
kto nám v tom zabráni?
daj mi svoju dlaň
vykašli sa na veľký voz
nikdy nás nikam neodvezie
rodina čaká rodinu
a hodina dopĺňa hodinu
chaos,
prednáška životom
a otázka:
čo potom?
závislá na číslach
a aj tak nevie matiku, je o ničom
spomienky na miestach
čo ťažko vysvetlí rodičom
keď sa vyškriabe hore
a konečne
to neviditeľné more
pečať na večné
a ako atény
umelec či neumelec,
príroda ovládne
celý veniec
a zavinie všetko zlé
zahojí štrbiny
obíme, utíši
zakryje hlbiny
zrazu sa tíšia vzlyky
kto je to?
hľadím vyššie
oči, pohľadov styky
zastavím sa
na klišé: smaragdy
všetko a nič nič a všetko,
sestry o bratoch
pery ako ovocný čaj
smädná až po okraj
aj keď vždy mám najradšej zázvor
nabudúce,
prosím, zazvoň.
\\
im tired but who cares lol
ČTEŠ
všetko
Poezieto jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
