závan venuší,
zasmeje sa potajme
hlasy mu šepkajú
do ušíplný emócií
duševne labilné dni
mŕtve životné sny,
prebdené nocihľadá ju
slniečko sedemrozmerné
ich rady užitočné
nevnímajútak ostaň:
zmätené žmurkanie
kto nám v tom zabráni?
daj mi svoju dlaňvykašli sa na veľký voz
nikdy nás nikam neodvezie
rodina čaká rodinu
a hodina dopĺňa hodinuchaos,
prednáška životom
a otázka:
čo potom?závislá na číslach
a aj tak nevie matiku, je o ničom
spomienky na miestach
čo ťažko vysvetlí rodičomkeď sa vyškriabe hore
a konečne
to neviditeľné more
pečať na večnéa ako atény
umelec či neumelec,
príroda ovládne
celý venieca zavinie všetko zlé
zahojí štrbiny
obíme, utíši
zakryje hlbinyzrazu sa tíšia vzlyky
kto je to?
hľadím vyššie
oči, pohľadov stykyzastavím sa
na klišé: smaragdy
všetko a nič nič a všetko,
sestry o bratochpery ako ovocný čaj
smädná až po okraj
aj keď vždy mám najradšej zázvor
nabudúce,prosím, zazvoň.
\\
im tired but who cares lol
YOU ARE READING
všetko
Poetryto jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)