toto som napísala v lese

46 11 3
                                    

každý má to miesto svoje
kde nešíria sa ľudské boje
a nebojí sa ani v noci
že ho zjedia siví vlci

každý má to miesto kdesi
kde sa láska k vlasti zvesí
zo stoličky pýchy, zloby
tam sa iba dobré zrodí

miesto bez zábran
bez zbytočných rán
a bolesti, čo neutíši
ani tisíc večerov, či rán

miesto plné svetla,
tmy len keď si ju zažiadaš,
keď príde dážď
a ty dúhu spoznať chceš

zatúžiť smieť, snom ostať
nezabudnutý
presne viem o čom tu blúdim
keď cez abecedu smútim

každý z nás má miesto,
kde sype sa voda
kde 'domov' povedať
by bola škoda

a kde piesok je prášok vílam
hlina význam naberá inam
kamene strojcami šťastia
lístie čo v radosti sa vznáša

magické kúty nepoznané
na mape čo máš len ty
ako srnky keď spievajú
piesne ranné

zobúdza sa miesto
plné teba
všade kam sa pozrieš
už nič dokončiť netreba

iba noc čo ťa zobúdza
a deň čo večne zaspáva
bohatá bieda
ako slzy radosti

zakázaných tu máš len hostí.

\\

your place

všetkoWhere stories live. Discover now