vraj mám byť odvážna
keď sa najviac bojím
ale ja bála som sa oddávna
a teraz je zo mňa vojín
delá a tanky valia sa na mňa
bojujem tu azda sama?
prečo nebo nie je modré
a prečo nie sú tie delá vodné?
toto je ono,
je toto moja smrť?
utopím sa v zbraniach
života púť
pustite psov
vystreľte náboje
posledný lov,
smrteľné závoje
na pohreb pôjdem
v bielom
a hádaj čo na svadbu?
správne, v čiernom
pretože nikde nezapadám
a presne to je môj dar
niet očí ako ja
a ver, že sme na tom obaja
a tieto rýmy pochybujem
že spísal niekto kto obeduje
pretože ja nie
obed má meškanie
nie som jednou z vás
a vy nie ste jednými zo mňa
som tím jednočlenný,
jednomiestna rota
moje tanky sú iné
a náboje tiež
zabíjam všetky silné
delá preč
a čo teraz?
čo urobíš?
zasiahol ťa môj náboj
mieril celkom nahor
a teraz ti visí v čele
alebo skôr leží na čele
ovládol ti vnímanie
vnímaš ma, no nie?
prepáč za ten výstrel
mierený bol inde, iste
musím zistiť kde je vojín
nájdem ho a tak ho zvolím
za generála.
\\
what the heck is this
YOU ARE READING
všetko
Poetryto jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
