a potom mi vravíte
vraj sa za mňa hanbíte
moje básne nerapujte,
lásku radšej vyhecujte
zaspievam vám uspávanku
pusu na tvár, úsmev na hánku
čítali ste jednu stovku
teraz vám dám dlho-slovku
na rohu ulice pouličnej
zabáča dievča postavy plytšej
"necvič, necvič, necvič!"
vrieska dievča, aj ty krič
na šatách kvety vykvitli
keby tak aj na lúke vysvitli,
želá si dievča horúci čaj
rozpáli dušu, a v duši raj
sadni si ešte dnes ku mne na okno
zaklopme susedom, hodíme si oko
kamene farebné lepíme na sklá
toto je naša hra, toto je pecka
melodráma na velodróme,
bežím v eufórii po dome
bratia z neba sa asi čudujú,
stvorili dieťa čo nie všetci milujú
po líci vodové farby
sa preliali
ukážem blesk
aj hromy čo ma zbíjali
búrkové mraky
slnko neplaší,
usmievam sa do tváre
a niekedy aj do fľaší
za potlesk neviem sa odvďačiť
neplašte ma, nechcem skotačiť
buďme priatelia ešte na chvíľu
pripomeň mi srdce nebelvíru
a keď už doznieva celá duša moja
posledný sólista hru dohráva
vybrnkaj si svojho kryla
zakry si aj celú mňa
nech ideš cez púšť či oázu
otvor si knižnicu, dám ti vázu
kvietoček rúžička,
snežieka snehová
ukáž mi všetky slová, svoj deň
nezakrývaj ani jeden verš
hodíš sa mi, si môj tieň
keď ma páli tvoje slnko, vieš?
ževraj už stačilo
vraj sa už mračíš,
prepáč mi milo
"prosim uz nepis"
dobre už nebudem
odložím ten mobil
nabudúce bude deň
ďakuj mi až ťa zložím
toto nie sú moje posledné verše
zložím ťa na zem, vedz že večne
večnosť je čnosť a ja som legenda
len tak bajdvej, mapa je fakt mega
mierka 100:100.
\\
i love every single piece of you
ESTÁS LEYENDO
všetko
Poesíato jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
