sledujem pomalé
slnko zapadať
zdá sa mi klamlivé
ako zmizne za západ
mraky ho
zahalia
do tmavého
plátna
a tma sa
valí už
na všetky
ústrania
usmievam sa
na čiernu tmu,
rozmýšľam kedy
ma noc pustí dnu
sneh mi pod nohami
potichu zavŕzga,
a z môjho výdychu
zdvihne sa tichá hmla
posledný krát
obzriem sa k západu
no to už kráčam si
za tmavú diaľavu
pozriem sa za seba,
vidím len tieň
uzriem už v naposled
špinavý deň
toto sú moje bežné západy slnka.
\\
sunsetter
YOU ARE READING
všetko
Poetryto jediné nie je umenie všetko ostatné áno preto, aj ty si. ten pocit to umenie ty (poetry 2016-2021)
