mon crime préféré | C.L.

A glass of white semi-dry wine & in the arms of the youngest Leclerc

Zapínajúc si čierny pások na lodičkách pocítila mladá Monačanka na svojom odhalenom ramene jemný otlačok pier.

„Kedy máš najbližšie čas, ma belle déesse?"

Spod mihalníc pozrela na svojho spoločníka: „Neviem." vydýchla očami skúmajúc jeho zvedavú tvár „Vieš Nico," palcom mu prešla po jemnom strnisku „toto medzi nami," ukazováčik nasmerovala na jeho nahú hruď „musí skončiť."

Nicolas Noaro, jeden z mnohých jej úletov. Jeden z jej a Charlesových blízkych priateľov. Ďalšie meno do zoznamu obetí jej frustrácie.

„Prečo chceš skončiť niečo tak krásne?" spýtal sa Nico dvíhajúc sa do sedu. Očami boli v približne rovnakej úrovni. „Sex s tebou je dravý, živočíšny." ak to mal byť kompliment, tak dosť úbohý.

„Krásne?" začudovala sa. Nico prikývol, nezmohol sa na žiadnu odpoveď.

„Nebuď smiešny Nico!" Marlène sa rozosmiala, jeho detinská otázka ju pobavila „Čo je krásne na tom, že spolu občasne spávame? Nájdi si radšej stálu priateľku." odporučila mu.

„Čo keď chcem teba?" jeho otázka znela viac ako výzva. Približujúc sa bližšie k jej tvári ich delilo len pár milimetrov. Stačil kúsok a ich pery by sa poľahky dotkli.

„Tebe ten príležitostný sex škodí Noaro." skonštatovala udierajúc ho do hrude. Vstávajúc z jeho postele vzala z kresla svoju kabelku. „Musím ísť." pohľadom skontrolovala čas na náramkových hodinkách „Mám ešte nejakú prácu v meste." dodala. Klamala, no to Nicolas netušil. Jediné, čo blondínka chcela bolo vypadnúť, stratiť sa za dvermi jeho apartmánu a tváriť sa, že sa nič nestalo. „Ešte sa uvidíme!" žmurkla na neho nechávajúc ho ležať v rozhádzaných perinách.

Uvidieť sa ešte uvidia, no určite nie tak ako si Nico predstavoval. Strácajúc sa za mohutnými dvermi apartmánu, zaprisahala sa, že sa s ním už nikdy nevyspí. Nico bol fajn, skvelý kamarát, aj v posteli to ušlo, no mal jednu zásadnú chybu, nebol to Charles.

Sadajúc do svojho auta tuho privrela viečka. Zhlboka dýchala. Zmocňovala sa jej úzkosť. Bolo jej zo seba zle. To, že si rada užívala a občasne striedala jedného chlapa za druhým, nebolo nič nové. No v ten deň akoby sa v nej niečo zlomilo. Nevedela, či to bolo tým, že spala práve s Nicom alebo to bolo niečím iným, no už viac nechcela. Odmietala prelietavať z jednej postele do druhej.

„Hlúpi chlapi!" rukou buchla po volante.

Z priehradky vybrala krabičku cigariet, ktorú tam mala odloženú pre prípad núdze. To, že fajčila vedel len málokto. Nefajčila často, len v situáciách, ktoré si to vyžadovali.

Poťahujúc si zo zapálenej cigarety slastne privrela viečka. Cítila ako jej pľúca vypĺňa nikotín, pôsobiac ako balzam na jej potrhané nervy. Otáčajúc kľúčom v zapaľovaní, pomaly vycúvala z parkoviska.

Monacká motokárová dráha patrila už dlhé roky Marchettiovcom. Richard Marchetti mal už od detstva záľubu v rýchlych motokárach a preto sa niet čomu čudovať, že po svojom otcovi prevzal rodinný biznis. Nebol to jeho hlavný zdroj príjmu, išlo skôr len o vášeň. Vášeň, ktorá v konečnom dôsledku spojila jeho a Hervého cesty, Leclercovcov s Marchettiovcami.

Kráčajúc vstupnou aulou smerovala k pultu, za ktorým stál Lucas starajúci sa o chod prevádzky.

„Marlène!" s úsmevom k nej vzhliadol „Čo ťa sem privádza?"

Odpoveď na jeho otázku sama nevedela, prišla sem nejak tak intuitívne.

„Je tu niekde ocko?" spýtala sa prehadzujúc si vlasy na jednu stranu.