Bolo to ich malé tajomstvo. Malé, sladké tajomstvo. Najobľúbenejší zločin.
Od pradávna sa svetom traduje, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Marlène Marchetti a Charles Leclerc však predstavovali výnimku, ktorá potvrdzovala pravidlo. Pr...
Očami preskúmavala jeho spiacu tvár. Rozstrapatené hnedé vlasy, ktoré mal po väčšinu času dokonalo vyčesané a zafixované dohora, mu zľahka zahaľovali čelo. Pery mierne pootvorené vydychujúc smerom k nej teplý vzduch. Charles jej vždy prišiel nadpozemsky krásny, ako grécky poloboh, syn boha Hádesa, vládcu podsvetia. I napriek tomu, že jeho tvár bola priam anjelsky nevinná, za všetkou tou nevinnosťou sa skrývala vypočítavosť. Nebol zlý, no vždy vedel kde a za aké nitky poťahať tak aby všetko smerovalo k jeho prospechu. Šport, ktorému zasvätil svoj život si to vyžadoval.
Končekmi prstov mu prešla po líci. Jej dotyk spôsobil Charlesovo nespokojné pomrvenie. Stále spiac si cez hlavu prehodil huňatú deku, ktorou bol cez noc prikrytý. Jeho telo túžilo po troške spánku. Bol vyčerpaný a to nie len fyzicky. Sezóna dvetisícdvadsaťjeden nedopadla tak ako si predstavoval. Zažil v nej viac frustrácie ako radosti z víťazstiev. Nehovoriac o ďalšom spackanom víkende na jeho domácej pôde, v jeho rodnom Monaku.
„Charlie," snažila sa ho prebrať. Bol najvyšší čas aby vstávali, predsa len mali pred sebou náročný deň. Každoročná lyžovačka v talianskych Alpách, na ktorú odchádzali v deň Marlèniných narodenín. Bolo to mu tak odkedy si ona, či Charles pamätali, malá rodinná tradícia medzi Leclercovcami a Marchettiovcami.
„Charlie," zopakovala odkrývajúc jeho tvár spod deky „mali by sme vstávať." rukou mu prešla po vypracovanom ramene nechávajúc ju položenú na jeho bicepse.
„Ešte päť minúť." zaprosil. Ruku, ktorú mal schovanú pod vankúšom prehodil okolo jej útleho pása priťahujúc si ju na hruď.
Marlène pohľadom vyhľadala hodiny položené na jej nočnom stolíku: „Poobede nám letí lietadlo. Predpokladám, že ešte stále nie si zbalený."
Poznala ho, lepšie ako samú seba a tak nepochybovala o tom, že podlahu jeho izby zdobili rozhádzané veci spoločne s roztvoreným, na polovicu zbaleným kufrom.
Z Charlesovho hrdla uniklo protestné zavrčanie: „Prečo musíš skaziť každé naše spoločné ráno?" pery priložil k jej rozpusteným vlasom vtískajúc do nich bozk. Oči mal stále privreté, odmietal vystavovať ich ostrému slnku, ktoré prenikalo cez dlhé záclony do Marlèninej izby.
„No tak Charles," prstom mu prechádzala po hrudi kresliac na nej nezmyselné obrazce „dole nás čakajú raňajky." dúfala, že aspoň vidina dobrého jedla bude pre neho dostatočným lákadlom.
So záujmom pootvoril pravé oko hľadiac na svoju najlepšiu kamarátku: „Francúzske toasty od tvojej mamky?"
Boli jeho obľúbené i napriek tomu, že ich kvôli striktnej diéte jedávať nesmel. Čo však oko nevidí, to srdce nebolí, no nie? Okrem iného, jeho kondičný tréner Andrea bol v nedohľadne.
„Francúzske toasty." blondínka prikývla i napriek tomu, že si svojou odpoveďou nebola istá, dokonca ani len netušila, či jej rodičia boli hore alebo stále spali.
„Fajn!" Charles povolil „Ale najprv," odmlčal sa, namiesto dokončenia rozrozprávanej vety priložil svoje pery na tie Marlèniné kradnúc si pre seba ranný bozk. „Viem, že som ti už gratuloval ale," prvý bozk vystriedal druhý „všetko najlepšie Marlène!"
Mladá, oddnes už dvadsaťštyri ročná Monačanka, mu venovala úsmev: „Dnes bude všetko podľa mojich predstáv!"
Od mala mali medzi sebou dohodu, akonáhle mal jeden z nich narodeniny ten druhý mu musel slúžiť, po celý deň robiac tak ako si zažiada protistrana.
charles_leclercposted to his Instagram story:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
