mon crime préféré | C.L.

Retrospective & frustration, anger and screaming

Odvracajúc zrak od jeho spiacej tváre, pomaly tak aby ho nezobudila, posadila sa do sedu.

Sledovala ho dlhé minúty, minúty, ktoré sa pomaly prelínali do hodín. Dlhá, od slnka vyblednutá ofina mu dopadala do privretých očí. Pery, ktoré donedávna preskúmavali každý milimeter jej pokožky mal mierne pootvorené, vydychujúc cez ne teplý vzduch. Vyzeral ako vystrihnutý z obrázka. Nejedna žena by jej takýto pohľad závidela, no ona si nedokázala pomôcť. Odvrátila od neho svoju tvár, sledujúc aspoň na malý okamih hocičo len nie jeho spiacu figúru.

Z nočného stolíka vzala svoj mobil kontrolujúc čas. Päť hodín ráno, čochvíľa by malo nad Monakom svitať.

S povzdychom sa vymámila z pod ťažkých perín smerujúc na balkón. Cestou naň si z kabelky pohodenej v kúte jeho izby vzala cigarety so zapaľovačom. Urgentne si potrebovala zapáliť, vstrebať všetky udalosti minulej noci. Duniacu hudbu miešanú s nespočetným množstvom chladeného Prosecca, telá narážajúce o seba pohupujúc sa do rytmu melódie, krik s nádychom hnevu vychádzajúci z jeho úst, náhlivé bozky, po ktorých obaja bytostne túžili, dve rozhorúčené telá spoločne padajúce do saténových prikrývok.

Áno, naozaj sa vyspala s Arthurom, s Charlesovým mladším bratom.

Zapaľujúc cigaretu priložila si ju k roztraseným perám. Nikotín plniaci jej pľúca jej prinášal úľavu, bol akousi náplasťou na jej nestabilné emócie. Otupoval ich, v podstate na ňu pôsobil ako alkohol. No na rozdiel od alkoholu ju nenútil robiť hlúpe rozhodnutia.

Privierajúc viečka, vrátila sa v myšlienkach k útržkom včerajšej noci.

„Bozkávať ťa je ako porušovať nepísané pravidlá, morálne kódexy." vydýchla odťahujúc sa od jeho rozpálených pier. Boli mierne opuchnuté, červenkasté, no i napriek tomu ju to k nim tiahlo. Bola nenásytná, po jeho bozkoch, po náklonnosti, ktorú jej ponúkal.

Slová zkĺzajúce jej jazykom donútili mladého Monačana roztiahnuť kútiky pier do hravého úsmevu. Prechádzajúc prstami po jej bledej tvári zadíval sa jej priamo do očí.

„Vždy si milovala porušovať pravidlá." pripomenul jej opäť sa zmocňujúc jej šťavnatých pier. Boli jeho drogou. Koniec koncov, odkedy odišiel do Ázie po ničom inom ako bozkať ich netúžil. „Prečo ich neporušovať spolu so mnou?" šepkal pomedzi jemné dotyky ich pier.

Marlène vplietajúc prsty do jeho jemných vlasov slastne vydýchla: „Budeš mojou záhubou Arthur Leclerc."

Vážnosť s akou k nemu prehovárala, ho pobavila: „Bude mi potešením slečna Marchetti."

Cítila ako jej divoko bije srdce nevediac, či zato môže pomaly dohorievajúca cigareta alebo jej spomienky. Odhadzujúc špak z cigarety, prešla si dlaňami po tvári. Jedna jej nestačila, musela si zapáliť i ďalšiu, ktorú nasledovala ďalšia a za ňou ďalšia. Pri piatej sa zarazila, uvedomujúc si svoju hlúposť.

Rukou ho sotila do už beztak rozhádzanej posteli. Všade na vôkol nich boli porozhadzované páperové vankúše, na ktorých ležali kúsky ich oblečenia.

Pohľadom si ho premerala. Vyzeral akoby bol synom gréckeho boha vojny, Aresa. Očami skĺzala od jeho tváre, cez široké ramená, po vypracovanej hrudi až k lemu jeho dizajnérskeho spodného prádla. Biela vytvárala dokonalý kontrast k jeho mierne opálenej pokožke. Túžila dotknúť sa ho, prechádzať špičkou svojej dokonale upravenej manikúry po každom svale, ktorý zdobil jeho brucho.

„Poď ku mne." jeho zastretý hlas ju vábil, pôsobil ako liek na jej výčitky, tíšil ich, kolísajúc ich ku sladkému, večnému spánku.