mon crime préféré | C.L.

Tu, Charles Leclerc, es l'amour de ma vie

Perami putoval po jej krku skúmajúc každý milimeter, každé zákutie jemnej pokožky, ktorú dokonale poznal. Šteklil ju svojim dychom spôsobujúc jej zimomriavky. Odhŕňajúc dlhé blond vlasy zahaľujúce jej ramená, končekmi prstov, pomaly, opatrne a s jemnosťou, užívajúc si pohľad do jej lesknúcich sa očí, sťahoval z nich ramienka od čiernej čipkovanej braletky.

„Bebe," šepkajúc, dlaňami prechádzal po jej krivkách skoro pripomínajúcich presýpacie hodiny. Úzky driek, okrúhli zadok perfektne pasujúci do jeho rúk. Stačilo by slovko a padol by k jej nohám, robiac tak, akoby si ona želala.

Cítiac jeho ruky blúdiace po jej temer nahom tele, privrela viečka. Nechtami prechádzala po jeho ramenách, zanechávajúc na nich výrazné, červené línie.

Užívala si jeho dotyky. Jeho hlas, šepkajúci jej sladké nič, ktoré pre ňu znamenalo všetko na svete. Jeho prítomnosť, kričiacu bezpečie. Blízkosť ich tiel. Teplo, ktoré z neho sálalo. Lásku, ktorú jej dával.

„buď mojou." nosom sa obtieral o ten jej, obaja majúc privreté oči.

„Už dávno som tvojou, Charlie, iba tvojou." dlaňou sa dotkla jeho líca, bruškami prstou prechádzala po jeho niekoľkodňovom strnisku, hladkajúc ho.

Nechápala absurdite jeho prosby, predsa len, patrila mu odo dňa, v ktorom si pre seba ukradol jej úplne prvý, skutočný bozk. Bozk, ktorý nasledovali ďalšie a ďalšie, posilňujúc tak malý plamienok, ktorý rokmi zblčal k s vášňou iskriacemu ohňu.

„Skutočne mojou. Mojou priateľkou. Životnou láskou." otvárajúc oči, díval sa na jej nebeskú tvár. Dlhé, svetlé mihalnice dopadajúce na jej jemne sa červenajúce líca, malý nos pripomínajúci gombičku, či precízne krojené pery vábivo šepkajúce jeho meno.

„Je ne peux pas vivre snas toi." roztvárajúc oči, stretla sa s tými jeho. Boli plné lásky, oddanosti. „Tu, Charles Leclerc, es l'amour de ma vie. Je t'aimerai jusqu'à mon dernier souffle." (Nedokážem bez teba žiť. Ty, Charles Leclerc, si láskou môjho života. Budem ťa milovať až do posledného dychu.)

„Si tak krásna, ma petit bebe." i napriek tomu, že počuť z jeho pier komplimenty pre ňu nebolo niečím neznámym, cítila ako sa jej do tváre hrnula všetka krv z tela, spôsobujúc tak ich červenkasté zafarbenie.

Sediac v jeho lone, skryla svoju tvár do záhybu jeho krku. Cítil jej zahanbený úsmev. Úsmev, ktorý nútil k úsmevu i jeho samého. Prišiel si, akoby boli opäť pobláznení tínedžeri spoznávajúci tajné, sladkasté zákutia dospelosti.

Zvaľujúc ho do mäkkých perín hotelovej postele, zaprela sa rukami do jeho pŕs. Týčiac sa nad ním, jej husté vlasy, ktoré mala prehodené cez jedno rameno, dopadali na jeho svalnatú hruď.

Nahýnajúc sa k jeho tvári, pobozkala ho. Pomaly, jemne, vychutnávajúc si plnosť jeho pier. Ich pery k sebe patrili, zapadali do seba, ako dva kúsky skladačky. Skoro, akoby boli vytvarované jedny pre tie druhé.

Rozopínajúc čipkovanú braletku, dávajúc ju zo seba pomaly dole neustále sa dívala do Charlesovej tváre. Spúšťajúc ju na zem, naskytla tak Charlesovi pohľad na svoje obnažené prsia.

„Tak krásna," očami skĺzal po jej tele, čerstvo odhalenom kúsku pokožky. Skôr, akoby mohol pokračovať v rozprávaní, priložila k jeho jemne pootvoreným perám svoj ukazovák, tíšiac ho tak.

„Nechaj ma ťa rozmaznávať, Charlie." zapriadla blízko jeho ušného lalôčiku, zanechávajúc na ňom malé, láskyplné uhryznutie. Jej hlas znal ako opojný jed. Jed, pomaly sa vlievajúci do Charlesových žíl. Podľahol jej. Jej nadpozemskej kráse.