mon crime préféré | C.L.

Mythical siren & they are just women who haven't been caught in a lie yet

Milovala prebúdzať sa v jeho blízkosti. Cítiť jeho prirodzenú vôňu, či teplo, ktoré z neho sálalo. Chvíľku ho pozorovať, každú črtu jeho tváre až do momentu, kým ho jej intenzívny pohľad neprebudí. Začínajúc perami, ktoré má vždy mierne pootvorené, prechádzajúc cez strnisko, ktoré na ňom zbožňovala, pokračujúc dlhými čiernymi mihalnicami dotýkajúcimi sa jeho líc, končiac pri rozstrapatených karamelových vlasoch, ktoré rada dlhé hodiny ískala.

Tieto momenty milovala o to viac, o čo si uvedomovala ich vzácnosť. Byť sami, mimo ich bežného sveta, bežného fungovania, bolo niečo ojedinelé. Často sa stretávali, často trávil večeri on u nej, či ona u neho, no málokedy ich na druhé ráno čakala samota popretkávaná vzájomnými nežnosťami. Miláno, bolo jedným z mála miest, ktoré obaja považovali za nebo na zemi.

Dlaňou mu prešla po líci, hladiac ho. Svoje bruška prstou šteklila jeho už niekoľko dňovým strniskom. Opatrne mu prešla po zamatovo jemných perách, ktoré boli ešte stále červenkasté po udalostiach včerajšej noci. Sľúbil jej bozky, možnosť robiť si s ním, čo sa jej zažiada a svoj sľub i dodržal. Presne tak ako akýkoľvek iný, ktorý jej za tie roky dal.

Obaja sa naozaj snažili dodržať Pierrom nikdy nepísané, no zato dôrazne vyslovené pravidlo, pred ktoré ich postavil. Žiadny sex, žiadna vášeň, minimálne nie v jeho prítomnosti. Na ich obranu, neboli v jeho blízkosti, delili ich minimálne dva múry.

„Mala by som ísť do svojej spálne." šepla mu na perách „Skôr ako preberieme Gaslyho." dodala kradnúc si pre seba ešte jeden, posledný bozk. Z posledného bozku sa stal ďalší, za ním ďalší a takto to pokračovalo až kým sa s ňou vo svojom náručí Charles neposadil na kožený, podľa Pierra pohodlný gauč. Ten gauč bol všetko, drahý, luxusný, dokonca veľký nato aby sa na ňom Monačan bezproblémovo vyspal, no zaručene nebol pohodlný. Už len obyčajné sedenie na ňom spôsobovalo bolesť.

„Päť minút." i napriek tomu, že šeptal bol hlas, ktorým k nej prehováral plný dominancie a nadradenosti. Rukami skĺzol na jej zadok, ktorý dokonale obopínali čierne úzke kokteilky, ktoré mala na sebe oblečené.

„Charles," jeho meno z jej jazyka znelo ako tichý, slastný vzdych spôsobujúc na tvári pilota formule jeden drzí, ego chtiví úškrn. Tešilo ho to, ako akéhokoľvek iného muža. Láskalo to jeho ego ubezpečujúc ho tak, že všetko to, čo robí, ako sa jej dotýka, ona miluje.

„Mon amour," zapriadol prechádzajúc perami od tých jej, k záhybu jej krku. K jej citlivému miestu.

Rukopis, ktorý na jej pokožke zanechal jeho mladší brat Arthur, nárokujúc si tak niečo, čo mu v skutočnosti nikdy nepatrilo, bol dávno vyblednutý, dávno preč. Zubami ju jemne hrýzol, perami cmúľal jej pokožku dávajúc tak každému jasne najavo, že žena sediaca v jeho lone niekomu patrila, bola jeho. Jeho sladkým tajomstvom, najväčšou túžbou.

„Naozaj by sme mali skončiť skôr, ako sa veci vymknú spod kontroly." jej hlas možno hovoril niečo, no jej skutky boli presným opakom. Prsami sa pritlačila bližšie k jeho hrudi zarývajúc svoje dlhé, dokonale upravené nechty do jeho ramien. Robiac tak sa svojim rozkrokom trela o ten jeho. Očami hypnotizovala tie jeho, akoby sa mu jej vnútro snažilo niečo vsugerovať. To aby si ju vzal tu a teraz.

„Jebať na Gaslyho." zavrčal vstávajúc na rovné nohy. Rukami podoprel jej zadok nútiac ju tak obtočiť svoje dlhé, štíhle nohy okolo jeho drieku. Toto malé gesto spôsobilo vyhrnutie jej šiat, umožňujúc tak Charlesovi dotýkať sa červenej čipky, ktorá ju sotva zahaľovala. Bol to jeho najobľúbenejší set spodného prádla, ten v odtieni Ferrari červenej. V jeho signifikantnej farbe.