mon crime préféré | C.L.

Prologue

Vyrastali spolu, bok po boku naprieč všetkým vzostupom i pádom. Boli najlepší priatelia, tajní milenci. On mal priateľku, ona nezáväzné úlety, no i napriek tomu sa skrývali za každým rohom kradnúc si vášnivé bozky.

Dôverne sa poznali, svoje zmýšľanie, vzorce správania, dokázali predvídať krok toho druhého a práve to z nich robilo dokonalých milencov.

Kúsok po kúsku sa však ničili. Každý bozk, spoločná noc, či prebudenie v rovnakých perinách symbolizovalo malú iskierku smerujúcu k veľkému ohňu, k ich záhube.

Ona sa nechcela viazať. On sa bál, že ho opustí ako všetky ostatné významné figúry v jeho živote.

Boli svoje po prvýkrát. Prvý bozk, prvé vydýchnutie cigaretového dymu, prvý dúšok alkoholu, prvý sex, prvé zlomené srdce.

Šestnásty január, presne šestnásť minút po polnoci. Číslo šestnásť zohrávalo v živote Charlesa Leclerca významnú rolu. Bolo nie len súčasťou jeho dátumu narodenia, či jeho jazdeckým číslom, bolo to i číslo, ktoré sprevádzalo narodenie pre neho špeciálnej bytosti. Marlène Marchetti. Jeho najrannejšie spomienky boli previazané s ňou, jej svetlou hrivou a bledozelenými očami. Nejakým tajuplným spôsobom bola v jeho živote vždy. Pri každej príležitosti, smutnej, či veselej. Nedokázal si vybaviť okamih, v ktorom by nefigurovala. Poznal ju dokonale, každý záhyb jej tela, každé znamienko, či seba menšiu pehu. Bola jeho múzou, nirvánou.

Krôčik po krôčiku našľapoval tak aby nikoho v dome Marchettiovcov neprebral. Rozľahlým sídlom panovalo ticho. Zabáčajúc za roh si prekontroloval čas. Mal presne tri minúty nato aby vkĺzol do Marlèninej izby.

Potichu otvárajúc šedivé masívne dvere nazrel do izby. Marlène spala, presne tak ako očakával. Do izby dopadalo svetlo z pouličných lámp vytvárajúc tak intímnu atmosféru.

Sadajúc si za biele piano sa zhlboka nadýchol. Vedel ako veľmi milovala, keď jej hral. Dokázala ho počúvať hodiny a hodiny. Hľadieť na neho, užívať si jeho prítomnosť, ktorá jej bola v posledných rokoch vzácnejšia než kedykoľvek predtým.

Prsty položil na príslušné klávesy privierajúc oči.

„To zvládneš Charles! Poctivo si trénoval." v mysli upokojoval samého seba. Chcel aby všetko prebehlo tak ako si to v hlave vysníval, tak ako si to Marlène zaslúžila.

Beethovenova Pre Elišku bola Marlènina najobľúbenejšia pianová skladba. Pripomínala jej malú hraciu šperkovnicu, ktorú jej matka v minulosti vlastnila. Pri jej otvorení hralo práve toto hudobné veľdielo.

V momente ako sa malá ručička na hodinkách zastavila pri čísle šestnásť začal hrať úvodné tóny skladby. Bol šestnásty január dvetisícdvadsaťdva, presne šestnásť minút po polnoci, Marlènine narodeniny. Mal to byť jeho darček k jej dvadsiatim štyrom rokom, malá vďaka zato, že bola v jeho živote, že stála pri ňom, podporovala ho.

Marlène otvárajúc viečka si prešla rukou po tvári. Bola unavená a zmätená. Nechápala, čo sa deje. Odkiaľ vychádza tá, pre ňu tak veľmi povedomá melódia. Sadajúc si na kraj postele očami zablúdila k pianu. Vidieť Charlesa, počuť ho hrať jej najobľúbenejšie tóny spôsobilo na Marlèninej tvári úsmev. Milovala sa na neho pozerať. Pravdou bolo, že Charles Leclerc bol okúzľujúci, šarmantný, dobre vyzerajúci, slušne vychovaný mladý muž. Klasa, po ktorej túžila každá žena. No v momente ako zasadol k pianu sa jeho atraktívnosť mnohonásobne zvýšila. Aspoň v Marlèniných očiach.

Cítil, že sa na neho díva, sleduje pohyb jeho prstov po klávesoch, venuje mu plnú pozornosť.

„Všetko najlepšie k narodeninám mon petit chouchou." zaprial jej skladajúc prsty z kláves.

Ich pohľady sa na malý moment stretli, vpíjali sa do seba. On sa snažil vyčítať jej reakciu, zatiaľ čo ona si chcela v pamäti uchovať tento okamih čo najdlhšie.

Natiahla k nemu ruku volajúc ho k sebe. Potrebovala sa ho dotknúť, poláskať ho, poďakovať mu. Slová pre ňu nikdy nemali extra váhu, vždy tvrdila, že činy sú hlasnejšie.

Pravou rukou si s ním preplietla prsty, zatiaľ čo ľavou mu vošla do vlasov priťahujúc si ho bližšie k svojej tvári.

Žiadostivo jej hľadel na pery. Pery, ktoré neraz vášnivo bozkával. Pery, ktoré neraz prechádzali po jeho pokožke, zanechávali na nej malé, fialové fliačky. Pery, ktoré ho dostávali do varu, no paradoxne ho dokázali i utíšiť. Mäkké, hebké pery, ktoré zbožňoval.

„Ďakujem Charlie!" zapriadla ako malé mača sekundu pred tým ako spojila ich pery.

Nevinný malý bozk, ktorý mal byť len prejavom vďaky, vyeskaloval v jednu z ďalších bitiek o dominanciu. Ani jeden z nich sa nechcel podriadiť, nemali to v povahe. On bol zvyknutý vyhrávať a ona bola zvyknutá vždy dostať to, o čo si zažiadala. Splnil jej všetko, každý rozmar, ktorý jej videl na očiach.

Jemne, tak aby jej neublížil, akoby bola z porcelánu, ju zatlačil do mäkkých perín zahalených v saténe. Dlane si položil pozdĺž jej ramien zapierajúc sa o ne tak aby ju nepriľahol.

Ich nosy sa dotýkali. Vyčkával. Chcel jej dopriať byť dominantnou, predsa len mala narodeniny. Malo to byť celé o nej, o jej potrebách a citoch.

„Na čo čakáš?" zašepkala prechádzajúc mu perami po ostrej línií jeho sánky. Z jej úst to znelo skoro ako výčitka.

Charles sa uškrnul. Sebaviac chcela byť dominantná, v posteli sa ním nechala vždy viesť.

Venoval jej posledný bozk na pery presúvajúc sa na jej krk, k jej citlivému miestu, miestu, ktoré ju dokázalo vyniesť do výšin zakaždým, keď mu Charles venoval kúsok zo svojej pozornosti.

Privierajúc viečka sa jej spomedzi pier vydral tichý vzdych. Charlesove konanie malo na ňu okamžitý efekt. Ruky mu položila na chrbát obkresľujúc dlhými nechtami každý jeden jeho sval.

Bolo to ich malé tajomstvo. Malé, sladké tajomstvo. Najobľúbenejší zločin.

Od pradávna sa svetom traduje, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Marlène Marchetti a Charles Leclerc však predstavovali výnimku, ktorá paradoxne potvrdzovala pravidlo. Pred očami verejnosti boli najlepší priatelia, za dverami spálne tajní milenci.

Zo začiatku to bola malá neškodná hra, tínedžerské blbnutie, ktoré sa prenieslo do dospelosti. Hra, ktorá nemala vopred stanovené pravidlá. Hra, ktorá sa im neraz vymkla spod kontroly. Hra, ktorá mala moc ublížiť mnohým. 

Ahojte a vitajte pri úvodnom slove k novému príbehu! ❤️

Tentokrát si rolu hlavného hrdinu zahrá monacký jazdec formuly jeden, Charles Leclerc. 😏

Dúfam, že Vás úvod zaujal a príbeh si získa svojich pár verných čitateľov. ☺️