An ordinary boy, head over heels in love with an extraordinary-ordinary girl

481 27 1
                                    

Dívala sa na dvoch mužov sediacich na opačnej strane stola. Dokázala by ich sledovať dlhé hodiny. Vychutnávať si tak pokoj a radosť, ktoré ju pri pohľade na nich vypĺňali. Tváre oboch zdobil široký, perleťovo biely úsmev, vytvárajúci v záhybe ich očí jemné vrásky, vypovedajúce tak o jeho úprimnosti. Horlivú diskusiu, ktorú viedli, z času na čas prerúšal ich hravý smiech. Boli, ako dve malé deti. Deti, ktorým v očiach lietali malé iskierky symbolizujúce zápal pre tú istú vášeň. Motošport.

Charles Leclerc a Pierre Gasly sedeli naproti nej, oslavujúc pri pohári polosuchého vína Monačanov úspešný vstup do novej éry kráľovnej motošportu. Oboma lomcovali rozporuplné emócie. Nadšenie prelínajúce sa s nervozitou. Očakávania miešajúce sa so strachom zo zlyhania. Do prvého, oficiálneho zhasnutia červených svetiel a zamávania šachovnicovej vlajky štartujúcej preteky pod záštitou pomaly zapadajúceho bahrajnského slnka ostávalo menej, ako dvadsaťštyri hodín.

Pripadala si, akoby sa vrátila v čase o pár rokov do minulosti. Do doby, kedy bolo zvykom oslavovať každý jeden úspech, či už Charlesa alebo Pierra, ktorý sa im podarilo v motokárach dosiahnuť. Oslávili tak nejednu medailu, pohár, či titul. Do čias, kedy na pozadí všetkého, čo robili, bolo len zapálenie a vášeň, nie stres, či tlak ťažiaci ich ramená.

„Ak mám byť úprimný," začal Pierre, meniac tak tému doterajšej diskusie. Pokladajúc si lakeť o opierku stoličky, dlaňou si podoprel bradu. Rozhliadajúc sa na vôkol seba, ubezpečujúc sa tak, že ho nikto okrem dvojice jeho priateľov nemôže započuť, pokračoval: „začínal som strácať nádej, že raz opäť budeme spolu niekde v trojici. Neberte ma zle, mám Vás oboch rovnako rád a rád trávim čas s každým z Vás oddelene ale v poslednom čase toho na mňa bolo už priveľa."

Narážal na situácie, v ktorých častokrát ostal bez slov. Nevediac, čo povedať, ako inak ešte utešiť svojich priateľov. Aké iné klamstvo ešte vymyslieť, aby dokonale zapadlo do spleti klamstiev už dávno existujúcich. Hovoriť pravdu sa môže niekomu zdať, ako ťažké, no klamať tak, aby klamstvo nebolo odhalené, bolo častokrát omnoho ťažšie. Bolo to výsadou majstrov klamárov.

„Proste som len šťastný, že Vás oboch vidím po dlhej dobe šťastných a spolu." úsmev na jeho tvári len podtrhával úprimnosť jeho slov.

Charles, naťahujúc sa po dĺžke celého stola, prekryl svojou rukou tú Marlèninu, ktorá bola do onoho okamihu na stole ležérne položená. Stláčajúc ju, venoval jej malý úsmev.

Stretávajúc sa s jeho pohľadom, bola nútená mu úsmev opätovať. Oči, ktorými sa na ňu díval boli totiž plné oddanosti a lásky.

„Patrí ti moje veľké ďakujem, Gas." odvracajúc svoj zrak od Charlesa, zadívala sa na Francúza sediaceho po jeho ľavici „Za všetko. Za tvoje priateľstvo, tvoj čas, každú radu, ktorú si mi dal, či pohár vína, s ktorým sme spoločne zapíjali môj smútok. Bez teba by bolo všetko omnoho náročnejšie."

Pravdou bolo, že ich priateľstvo v uplynulých mesiacoch zosilnelo. Hoc ho poznala prakticky od počiatkov Charlesovej športovej kariéry, takmer od mala, nikdy k nemu nemala vytvorený blízky citový vzťah. Dokonca ho považovala viac za známeho, ako za kamaráta. Nebol, ako Hugo alebo Nico, nebol pre ňu blízkym. Prihliadajúc však na okolnosti, z Pierra Gaslyho sa stal jej dôverník, priateľ na dlhé, nikdy nekončiace, nezmyselné debaty pri pohári dobre vychladeného sektu.

Pierre pokrčil ramenami: „Od toho sú myslím priatelia." slová bezmyšlienkovito opustili jeho pery. Vysloviť ich, bolo pre neho ako povedať tú najprirodzenejšiu pravdu, fakt, ktorý bol odpradávna známym. Neuvedomoval si, že takých ako on po svete chodilo minimum. Skutočný priateľ ochotný pre blaho toho druhého klamať, bez ohľadu nato, či s konaním dotyčného súhlasil alebo nie. Pierre, bol bez pochýb takým priateľom. To či jeho zmýšľanie bolo morálne správne, mohlo byť predmetom rôznych diskusií. Robilo to z neho zlého človeka? Robila túžba pomôcť im, tvoriaca všetky tie klamstvá, z Pierra Gaslyho zlého človeka? „Vždy tu budem, keď jeden z Vás bude potrebovať moju pomoc." dodal.

mon crime préféré | C.L.Donde viven las historias. Descúbrelo ahora