𝟎𝟏. EVERYBODY'S CHASING SOMETHING

48 6 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐎𝐍𝐄

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐎𝐍𝐄

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ ᴋᴀžᴅý sᴀ ᴢᴀ ɴɪᴇčɪ́ᴍ žᴇɴɪᴇ﹚




Neplánoval zapredať dušu.


     No stalo sa a teraz bolo prineskoro na to, aby dohodu porušil. Všetko sa dávalo do pohybu.

     Mädlil si ruky a napäto šúchal nohami. Z času na čas pohľadom mykol ku dverám pred ním, ktoré sa mali čochvíľa otvoriť. Celým srdcom i dušou sa hanbil za to, čo sa chystal urobiť. Už začul kroky. Musel sa pozbierať, inak všetko pokazí, a to si nemohol dovoliť.

     Nejako sa mu podarilo vyrovnať si postoj a vztýčiť hlavu. Musel pôsobiť akoby tu čakal s jasným úmyslom, ktorým si bol istý . . . a nie ako posera, ktorým v skutočnosti bol. Teda aspoň býval.

     Dvere, ktoré až doteraz hypnotizoval pohľadom, sa zrazu otvorili a vyšla z nich žena. Tak predsa len sa ukázala. Na moment zastal, zaváhal. Akonáhle si ho na druhom konci cesty všimla a pohľadom mu naznačila, aby si pohol, musel nejako prinútiť vlastné nohy, nech fungujú. Na váhanie bolo neskoro. Všetko sa ale zdalo iné kým to bolo len plánom a nie skutočnosťou, ktorá ho pravdepodobne bude až do smrti budiť zo spánku v podobe nočných môr.

     Urobil zopár krokov bližšie, kývol žene na pozdrav a ona mu krátko zamávala. Pousmiala sa, no bolo jasné že by obaja najradšej mali stretnutie za sebou. S Lauren bol raz na večeri, rozumeli si, smiali sa. A tak ju požiadal o láskavosť. Veľkú láskavosť. Najprv váhala, no keď sa k žiadosti pridal aj menší obnos peňazí, povolila. Práve preto teraz stáli pred zadným východom z časti budovy, v ktorej sa nachádzala aj márnica. Sem sa občas chodilo fajčiť, no veľa zamestnancov sa tadiaľ neponevieralo, takže mali dostatočné súkromie.

     „Tela som sa ani nedotkla, ako si chcel. Správa je ale v poriadku. O chvíľu ho naložia. Prejdeš tamtými dverami a potom zahni doprava. Stojí tam auto," vysvetlila stroho a radšej sledovala plamienok zapaľovača, ktorým si pripaľovala cigaretu. Nedokázala s ním udržať očný kontakt. Cítila sa zvláštne a hoci vedela, že by sa možno mala niečo opýtať, mlčala. Povedala si, že nemusí vedieť, prečo od nej pýtal takéto láskavosti. Možno by všetko zmenilo, ak by viac vyzvedala, ak by sa nenechala zlákať celkom peknou čiastkou. Ona ale len mlčala. Cítila, že pravdepodobne nerobila nič správne, no svedomie ju veľmi nehrýzlo. Zatýkali sa skutoční zločinci a nie lekári z márnice, ktorí robili službu známym.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Where stories live. Discover now