𝟏𝟖. PHANTOM

16 4 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓𝐄𝐄𝐍

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓𝐄𝐄𝐍

Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou télécharger une autre image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ ᴘʀɪ́ᴢʀᴀᴋ ﹚




Rozmýšľal, či mu bolo tak zle za činy, ktoré už vykonal alebo za tie, na ktoré sa ešte len chystal.


     Opieral sa lakťami o stôl a v dlaniach si držal hlavu. Bolo mu raz teplo, raz zima, až sa začínal klepať. Nevedel, čo sa dialo, no vedel, že to veštilo samé komplikácie. Rovnako ako on.

     Zdvihol hlavu a otriasol sa ako mokrý pes. Nemienil nechať obyčajnú chrípku, aby ho pokorila. Odmietal sa zmietať v klbku sebaľútosti tak, ako to nenávidel u svojich obetí.

     Postavil sa zo stoličky, no urobil to prirýchlo. Znova žuchol na zadok. Chvíľu počkal a so zavrčaním sa znova postavil, tentoraz o čosi pomalšie. Stoličku zasunul späť s tresnutím, až sa prevrátila a spadla na zem. Mladíkom skrčeným za vedľajším stolom trhlo. Stále čakal na moment, kedy sa mu osud vysmeje do tváre a on ho zabije už len za jeho naivitu. Ale kým tak nebolo, zostával.

     Vrah sa naštvane na vlastné telo za to, že ho nepočúva, s dupotom presunul do rohu miestnosti, kde mal svoje veci. Bolo načase ísť. V tento večer sa konečne plánoval nerušene baviť a nechal by si to pokaziť ničím na tomto prekliatom svete. Ničím.

    Plán študoval poslednú hodinu, hoci ho už predtým vedel naspamäť. Nebol zložitý, ľahko zvládnuteľný a pri jeho praxi by to mala byť hračka. Len rozcvička na zahriatie.

     Všetko bolo pripravené. Ten naivný blázon mal strážiť kamery, pretože nebolo možné, že by sa počas cesty krížom cez mesto s žiadnou nestretol. Zistil, že v tom sa naňho dalo spoľahnúť. Hoci bolo vidieť, ako je rozpoltený, napokon ho vždy nechal zmiznúť.

     Na pár momentov sa predtým než opustil byt ešte oprel o stenu. Príjemne ho chladila, teraz bola znova epizóda neznesiteľnej horúčavy. Otrel si z čela kvapôčky potu. Mal ho teplejšie, než je zdravé. Na tom ale nezáležalo. Na ňom nikdy až tak nezáležalo. Jediné, čo mu zostávalo ako zmysel života bol jeho vznesený cieľ. A ten si už nikdy v živote nenechá vziať. Onedlho znova pocíti chuť krvavého víťazstva. Počítal dni i noci.

     Pohľadom naposledy prešiel miestnosť a odlepil sa od steny. Za posledné dni sa stihla dostať do zaujímavého stavu. Všade na stoloch boli povykladané papiere a fotky a kopa ich visela aj na stene, ktorej stáli chrbtom otočené stoličky. Na niektorých počítačoch blikali programy, na iných svietili upravené kamerové záznamy. Gro izby tvoril obrovský plán, ktorý bol vyvešaný a popriliepaný, poskladaný z rôznych poznámok a osobitne nezmyselných útržkov myšlienok. Mal miesto v strede steny, na ktorej visel zvyšok tých najdôležitejších informácií.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Où les histoires vivent. Découvrez maintenant