𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴀᴋᴇ́ ᴘᴇᴋɴᴇ́ ᴢᴍŕᴛᴠʏᴄʜᴠsᴛᴀɴɪᴇ ﹚
Na dvierkach malej, útulnej kaviarne zazvonil zvonček.
Dnu vošla detektívka Adelaide Braveová. Ihneď ju ovanula sladká vôňa čerstvého pečiva spojená s horkosťou kávy. Ach, to miesto mala naozaj rada.
S Maxom naňho narazili náhodou po veľmi dlhej šichte za sebou a s veľmi dlhou šichtou pred sebou. Majiteľ zamestnával len zopár ľudí a pre dvojicu vyšetrovateľov so zúfalou potrebou pre aspoň trošku kofeínu vtedy otvorili skôr. Pracovali vtedy na veľmi zložitej vražde s kopou stôp, ktoré nakoniec nikam neviedli a radou podozrivých, jeden s kvetnatejšou históriou ako druhý. Počas vyšetrovania sem zašli ešte niekoľkokrát a od tej doby malú kaviarničku navštevovali pomerne často. Nikdy tu nebolo priveľa ľudí. V pokoji mohli prebrať, čo potrebovali, bez zvedavých sliedičov naokolo. Podnik bol síce trochu ďalej od policajnej stanice, no ako raz vyhlásila Addie: „Za tú trochu benzínu ti to proste stojí."
Trochu ponaťahovala krk, aby sa porozhliadla okolo a pousmiala sa, keď zbadala, že jej kolega už vysedával za ich obvyklým stolom umiestneným strategicky v kútiku miestnosti. Presne tak, aby ich bolo čo najmenej vidieť a počuť, no aj tak mali výhľad na takmer celé vnútro kaviarne. Bol to taký ich zvyk.
Prešla k ich miestu a cestou si všimla, že na stole už stály dve šálky. Jedna dvojitým espressom a mliekom zvlášť a druhá oproti s latte. Obe však zostali nedotknuté tak, ako ich sympatická čašníčka priniesla. Nikdy nezačal akýsi pomyselný rituál sám. To bolo na Addie.
Zakaždým prišla a zahlásila: „Prepáč, že meškám." Nikdy si nevedela poriadne ustrážiť čas.
A Max jej zakaždým odpovedal: „Ty vždy meškáš." Nedávalo mu to zmysel vzhľadom na to, koľko málo väčšinou spí a musel si skrátka rypnúť.
Addie to zasa zaklincovala: „Možno len ty chodíš skoro, to ti ešte nenapadlo, detektív?" To oslovenie používala len ako spôsob uťahovania si, rovnako to platilo aj pre priezviská. Ešte stále takto slovne pin-pongovali, no väčšinou už iba pre zábavu.
