𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ sᴘᴏᴍᴇᴅᴢɪ ʜᴠɪᴇᴢᴅ ﹚
Nestihol reagovať.
Nestihol sa ani len poriadne zobudiť a už mal k hrdlu priložený nôž. Zatackala sa a cúvol. Útočník, ktorý ho takto držal v šachu, urobil krok vpred a zavrel za sebou dvere.
„Opováž sa niečo skúsiť," sykol chrapľavo a pritlačil čepeľ ešte silnejšie o krk mladého muža, ktorý už veľmi dobre vedel, koľká bije. Po chrbte mu z reality, v ktorej naňho mieril nožom vrah, ktorého už dvakrát zavreli, obvinili zo sériovej vraždy a odsúdili na doživotie, prebehol mráz po chrbte. Doslova cítil, ako mu tuhne krv v žilách.
„Čo chceš?" šepol, pretože na viac v hlase nemal silu. Vrah sa uchechtol.
„A nie je to jasné?" odpovedal na otázku otázkou. Mužovi sa zreničky rozšírili poznaním. Na mieste stuhol, akoby skamenel. Aj v šere skorého rána mohol vidieť, ako sa jeho protivníkovi zaleskli oči a uškrnul sa, keď si všimol, že mu to došlo.
„Toto si nečakal, čo?" spýtal sa, no len rečnícky. Bolo vidno, ako mladíka desila už len jeho prítomnosť. A mal na to právo. Ešte nikdy nebol tak blízko smrti. Teraz mal tesne pod bradou priloženú ostrú čepeľ a cítil, ako sa mu jej hrany zarezávali do kože. Stačil jeden jediný pohyb, len jeden. Bol si istý, že ak by chcel, vrah by neminul. Ešte stále však nekonal, a to mu naháňalo ešte väčší strach. Spomenul si na fotky všetkých tých tiel, čo videl, aj na tie, na ktoré sa mal možnosť dívať osobne. Na tie bezduché oči, na diery v hrudníku. Preglgol.
„Tak sa hýb, nech sa môžeme pustiť do práce," zavrčal sám Edward Devillo. Muž zdvihol ruky do vzduchu, na znak, že bude počúvať. Alebo aspoň, kým nevymyslí niečo, čím by sa mu nejako podarilo zachrániť nie len seba, ale hlavne jeho priateľa, ktorý teraz pravdepodobne ležal v posteli. Kroky smerujúce na chodbu ho presvedčili o opaku.
„Brian, čo sa tu-" trošku mrzutým ranným hlasom sa ozval Frankie. Akonáhle si všimol chlapa držiaceho nôž na hrdle muža, ktorého miloval, zmeravel. Už sa nezmohol ani na slovo, ani na krok.
