𝟏𝟓. I'M WATCHING YOU

22 5 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐅𝐈𝐅𝐓𝐄𝐄𝐍

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐅𝐈𝐅𝐓𝐄𝐄𝐍

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ sʟᴇᴅᴜᴊᴇᴍ ᴠᴀ́s ﹚




Philipe Thomps bol vždy skvelý pracant.


     Mal síce isté výhrady voči niektorým úlohám, no inak si svoju robotu vždy a bez výnimky urobil na výbornú. Byť policajným technikom malo svoje nevýhody, pravda, no napokon sa mu predsa len podarilo samého seba prekonať a začal jazdiť aj na naozaj nechutné miesta činu. Z ulity ho z časti vytiahla aj jedna z detektívov a on mal pocit, že čosi podobné robil pre ňu, len v iných smeroch. A tak si teda zvykol jazdiť na miesta činu predovšetkým tých prípadov, ktoré potom mala mať na starosti najprv len ona a potom dvojica, ktorú tvorila s detektívom Ripleym.

      Časom sa prestali baviť len na pracovnej báze, trošku sa spriatelili. A Phil, ktorý kvôli zložitej pracovnej dobe a typu svojich záľub, nikdy nemal veľa priateľov, za to bol úprimne rád. Sám si na sebe všimol, že sa jeho interakcie s mladou detektívkou zmenili. Nemusel sa tváriť tak škrobene, keď sa za ním náhodou prišla pozrieť. S priateľstvom však prichádza omnoho viac, ako len milé rozhovory alebo úprimné úsmevy.

     Starosť. Presne tak by definoval, ako sa momentálne cítil. Mal starosť, pretože na prípade, ktorý mala detektívka Braveová momentálne na starosti čosi nesedelo. A na tom, ktorý dostal detektív Benson taktiež. A práve to ho primälo zapremýšľať nad tým, či má byť aj naďalej skvelým pracantom a proste sa držať faktov, alebo dobrým kamarátom a varovať ich, že si nemyslí, že z tohto vzíde niečo dobré.

     Bolo skoro ráno, keď dorazil na stanicu. V noci akosi nemohol spať, a tak si s hrnčekom čaju sadol za svoj stôl včasnejšie, než inokedy. Navyše mu v predošlý večer volal jeden z podriadených, že sa čosi našlo na tele z pondelkovej vraždy Tobyho Clarka. Znel dosť rozrušene, bol to ešte nováčik. Oslovil ho šéfe. Phil si stále nevedel zvyknúť na ten titul. Veľkú časť oddelenia mu dali na starosť veľmi skoro a občas sa jednoducho pozabudol a nereagoval, ak naňho niekto takto zvolal. Bola síce pravda, že väčšinou oplýval väčším intelektom, než ktokoľvek iný v miestnosti, no ten fakt často prehliadal, hoci o ňom veľmi dobre vedel. Atmosféra v labákoch sa teda od čias, kedy ešte nemal pod palcom toľko ľudí predsa len priveľmi nezmenila. Jediné, čo bolo inak, bol jeho stôl, ktorý sa nachádzal v menšej presklenej kancelárii na kraji veľkej miestnosti rozdelenej na oddelenia, kde pracoval zvyšok.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Where stories live. Discover now