𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴠᴀ̈ᴢɴɪᴄᴀ ﹚
„Neviem, či ti mám ďakovať alebo byť urazená," podotkla detektívka, keď sa poza oknom mihla tabuľa s nápisom Memhis.
Opúšťali mesto. Kolega, ktorý sedel za volantom auta, na ňu len zazrel.
„Pokojne môžeš ďakovať," nakoniec jej kývol, dokonca sa chvíľu tváril, že premýšľa. Odfrkla si.
„Nechala si ma sedieť na výsluchoch, takže ty teraz skysneš najbližších . . ." urobil pauzu a pozrel sa na hodinky, aby netáral.
„. . . prinajmenšom šesť hodín so mnou," zazubil sa potom škodoradostne.
„Mohla som ísť aj sama, presne si pamätám, že som vravela: 'Max, nemusíš, ja to zvládnem, nie som malé dieťa,' alebo minimálne niečo v tom zmysle," teraz naopak Addie zazrela naňho.
„Áno, ale ak s týmto autom narazíš, bude veľa papierovačiek," doplnil ju, načo len pregúľala očami. Vozidlo mali zabezpečené len na pracovné účely, keďže bolo v prípade nehody alebo nejakého poškodenia jednoduchšie, aby to potom zaplatila polícia a nešlo to z Maxovej neexistujúcej poistky. Aj to sa už totiž stalo a tesne potom bol osobne žiadať Foleyho, aby im nechal prideliť auto pod podmienkou, že sa bude používať len v rámci práce. Možno sa to totiž nezdá, ale väčšina policajtov paradoxne nie je práve učebnicovým príkladom vzorného vodiča. A presne pre to isté sa teraz hašteril so svojou kolegyňou.
„Náhodou som výborná šoférka," zahlásila Addie a založila si ruky. Max sa namiesto odpovede len uchechtol. Adelaide nemusela dlho hútať, aby si domyslela, že mu hlavou prebehla práve tá jedna nepodarená historka. Prisahala by, že zakaždým, keď dúfala, že už konečne zabudol, znova urobil nejaký komentár, z ktorého sa jej chcelo búchať hlavou o stenu . . . alebo o stôl – záleží od toho, čo bolo viac poruke.
„Ha, ha, ha, už dávno to nie je vtipné," sarkasticky sa zaškerila, no hneď potom mu venovala zamračený pohľad. Vyťahoval príhodu, ktorú sa omylom dozvedel takmer pred rokom a očividne mu na nej stále dobre bavilo. Šlo v nej hlavne o to, ako si jeho kolegyňa spolu s doktorkou Austinovou jedného piatkového večera zmysleli, že by bol náramne dobrý nápad, ak by si do auta sadli s trošku pokriveným vnímaním reality. Samozrejme, že narazili. Ale stalo sa to len raz a dávno. A nezáležiac na tom, koľkokrát mu to už prízvukovala, nedal pokoj.
