𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴠᴇčᴇʀʏ ɴᴏʀᴍᴀ́ʟɴᴏsᴛɪ ﹚
Nemocnica svätého Francisa je veľkou stavbou, v ktorej by sa človek ľahko mohol stratiť.
Aj dvojici detektívov chvíľu trvalo, kým sa dostali až k osobe skrývajúcej sa za jedným z kopy dverí, za ktorou mali namierené.
Chvíľu museli čakať pred izbou Sebastiana Shawna, kým sestrička dokončí posledné kontroly a dá im vedieť, či je spôsobilý sa s nimi rozprávať, alebo nie. Nemal síce žiadne extrémne veľké znamenia, no bol v značnom šoku. Vyhladovaný a dehydratovaný, so silnejším otrasom mozgu, zlomenou rukou a podvrtnutým členkom sa z posledných síl dotackal až ku vchodu nemocnice. A tam ho už vyplo. Stratil vedomie a stav malátnosti mu zostal aj po prebudení, nehovoriac o zmätení, ktoré celá táto situácia spôsobila. Sestrička dvojicu zavolala dnu až keď bolo isté, že stav Sebastiana je stabilizovaný a on sám je schopný rozprávať bez toho, aby sa mu plietol jazyk.
Nebol naňho pekný pohľad. Jednu ruku mal nahrubo zafačovanú a čakal, kým mu na ňu budú môcť dať sadru. Polovicu tváre mal oškretú od pádu a hlavu cez zátylok a čelo obviazanú, kvôli dvom ranám. Bol napojený na infúziu, pretože jeho telo po pár dňoch hladovania ešte nebolo schopné prijať normálnu potravu. Zdalo sa ale, že je plne pri vedomí a viac než ochotný s nimi prebrať, čo sa vlastne stalo. Mal veľa otázok, na ktoré mu zatiaľ nikto nebol schopný odpovedať.
„Mohli by ste nám, prosím, ešte raz zopakovať čo sa stalo? Od toho večera, od začiatku," ako prvá naňho prehovorila detektívka. Obaja sa snažili pôsobiť čo najpokojnejšie a chceli sa s ním rozprávať čo najšetrnejšie.
Ak na človeka, ktorý si čímsi podobným prešiel hneď vybafne hŕstka policajtov s kopou príliš priamych otázok, je väčšia šanca, že sa obeť skôr uzavrie, alebo že sa mu bude ťažšie baviť o čerstvo prežitej traume. Preto mu Addie chcela naznačiť, že si na všetko môže vziať svoj čas, predýchať to a až tak im odpovedať. Nechceli pôsobiť, akoby prišli len, aby z neho vydolovali všetky relevantné informácie. V skutočnosti to tak trochu bolo pravdou, no to nepotreboval vedieť. Všetko o čo šlo bolo, aby sa upokojil tým, že naňho títo dvaja vyšetrovatelia nemienia tlačiť, že je s nimi v bezpečí rovnako ako jeho príbeh.
