𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ɴᴇᴏᴅᴄʜᴀ́ᴅᴢᴀᴊ ﹚
K vedomiu ju prebral krik.
Keď sa jej znova podarilo rozlepiť viečka, ako prvé videla oranžové svetelné šmuhy. Až keď párkrát zažmurkala jej došlo, že to sú plamene siahajúce z okien, naťahujúce sa po ešte viac nevinných životov, ako už vzali. Do hlavy jej udrela ostrá, bodavá bolesť, ktorá sa potom rozliala do celého jej tela. Cítila sa, akoby ju niečo prešlo a rozomlelo na kúsky.
Chvíľu jej trvalo nazbierať odhodlanie, no po pár minútach ležania na chladnej a tvrdej zemi v daždi, ktorý počas toho, ako bola mimo nabral na sile rovnako ako neústupný oheň, sa pokúsila zdvihnúť. Nešlo to ľahko. Ruka sa jej šmykla len čo sa jej podarilo vytiahnuť ju spod tela, ktoré pri výbuchu ju zavalilo. Až vtedy si to uvedomila. Pred ňou ležalo telo. Lenže osoba, ktorej patrilo nejavila žiadne známky života.
Detektívka sa podoprela aspoň o lakeť a druhou rukou štuchla do človeka na zemi vedľa nej. Keď nereagoval, posnažila sa ho prevaliť. Akonáhle sa jej to podarilo sa s desom v očiach odtiahla čo najrýchlejšie a najďalej to len šlo. Muž mal popáleninu tiahnucu sa mu cez polovicu znetvorenej tváre, hruď sa mu nedvíhala. Bol mŕtvy. Musel sa k nej skotúľať zo schodov.
Razom ju končatiny začali počúvať. Každý pohyb síce bolel, no odplazila sa kamkoľvek to bolo možné, len aby ho už nevidela. Mala ho však vrytého do pamäti. Prudko sa nadýchla a rozkašľala sa. Snažila sa polapiť vybitý dych. Nedarilo sa jej. Okolo sa toho dialo príliš veľa. Priveľa ohňa, priveľa ľudí, priveľa bolesti.
Kvôli nej. To všetko bolo len kvôli nej. Všetka ta skaza, všetko to utrpenie. Bolo to dielom nenávisti len a len voči jej osobe.
Nemala silu štverať sa do stoja. Akoby jej telo opustila všetka energia. A nádej šla s ňou. Hlava ju bolela, ruky i nohy tiež. Cítila sa, akoby sa rozpadávala na kúsky. A tak teda zostala schúlená na špinavej zemi a nechala dážď, nech jej obmýva čerstvé rany.
Pozbierali ju odtiaľ až záchranári, ktorí dorazili krátko po výbuchu spolu s pyrotechnikmi a hasičmi. Nikto to nestihol. Nikto neprišiel včas. Pred budovou sa síce zhromaždila väčšina zamestnancov, no stále to nebolo dosť. Neboli to všetci.
